Reakcia pravicových strán na výsledok parlamentných volieb je prejavom nepochopenia. Niekoľko stotisíc pravicových voličov ostalo sedieť doma a odmietlo ísť voliť. A to napriek tomu, že tým dali zelenú Ficovej vláde. Aké veľké muselo byť ich znechutenie, keď neurobili to, čo od nich pravica arogantne očakávala. Naši voliči sú večne nespokojní, ale nakoniec prídu voliť. Veď nemajú inú možnosť a sú natoľko zodpovední, že Fica k moci nepustia. Takto nejako pravica hľadala nádej tam, kde už nebola. Voliči to povedali tvrdo a jasne: je nám jedno, kto bude vládnuť, ale vy to už nebudete!
Čo na to pravica po volebnom výprasku? Takmer nič. Výmena pár lídrov a zrecyklované programy. A aby som nezabudol, memorandum plné fráz, ktoré člen jednej signatárskej strany ihneď verejne roztrhal.
Ak sa pravičiari nespamätajú, výprask sa bude opakovať. Už čoskoro. Do roka a do dňa SMER opäť vymaľuje na červeno regióny a možno to tento krát bude bez straty desiatky. Jedinou útechou niektorých strán bude víťazstvo v nitrianskom kraji po boku, presnejšie v tieni SMER-u. Aj preto zrejme memorandum neodmietlo spoluprácu so SMER-om, lebo niekde chceme byť na strane víťazov za akúkoľvek cenu. Následne Fico nainštaluje nového prezidenta a zostaví ďalšiu vládu.
Nie, nestačia nové programy a výmena prvého radu za druhý. Nestačí ukazovať, kam Fico ženie krajinu. Nestačí v parlamente organizovať hromadné tlačovky a ukazovať na Harabina, Trnku a ďalších. Pravica musí najprv ukázať na seba. Musí ukázať, že chápe, ako sa správala a čo všetko spôsobila. Na toto však už niektorí nemajú.
Volič očakáva pravicu s novými spôsobmi.
S novými spôsobmi vo vládnutí, bez sitiek, bez obchodov funkcionár-štát.
S novými spôsobmi vo vzájomnej komunikácii, kde si nebudú opoziční kolegovia verejne nadávať do chrapúňov a sypať si v parlamente na hlavu striekačky.
S novými spôsobmi vo fungovaní strán, bez (nielen) regionálnych oligarchov, ktorí držia strany pevne v hrsti a de facto riadia ich život a v prípade vládnutia riadia štát.
Voliči očakávajú novú pravicu.
