Na programe dňa by nemala byť otázka počtu žúp. Ak by sa našla vôľa prerábať model žúp, malo by sa hovoriť o tom, či chceme župy ako prirodzené regióny, s ktorými by sa obyvatelia stotožnili alebo chceme župy iba ako akési administratívne celky. Ale úplne prvá otázka by mala znieť inak. Chceme vôbec nejaké župy?
Príklad zo života. Idete autom po mestskej ceste, odbočíte vpravo a ocitnete sa na ceste patriacej župe. Prejdete pár metrov, odbočíte a zrazu cesta štátna. O dve minúty opäť na mestskej. Prešli ste možno 500 metrov. A teraz všetky tieto cesty zasypal sneh. Obyvatelia mesta vidiac, že po meste sa preháňajú čistiace stroje so zdvihnutými radlicami, nadávajú na mesto. Veď na koho iného, keď niečo ako župa im je vzdialené. A pritom je všetko v poriadku. Stroje sa vybrali čistiť komunikácie v správe mesta a nemôžu čistiť komunikácie v správe župy alebo štátu. Župa a štát si to riešia samostatne. Je tento kompetenčný labyrint v poriadku?
Domnievam sa, že takéto rozdelenie kompetencií nie je rozumné. Ak by samotné mesto alebo mesto spolu s priľahlými obcami malo v kompetencii, spolu s peniazmi, všetky komunikácie na území mesta, prípadne mikroregiónu, bola by koordinácia prác jednoduchšia a vyvodzovanie zodpovednosti spravodlivejšie. Komunikácie medzi mestami a obcami by boli v kompetencii štátu tak, ako sú dnes cesty I. triedy. Podobne by župy mohli prísť o ďalšie kompetencie, čím by sa stali zbytočnými.
Chýbali by?
Slovensko potrebuje komunálnu reformu, ktorá by samosprávy postavila odznova a hlavne odspodu, od obcí. V prvom rade treba pospájať malé obce, aby napríklad mzdové náklady na správu malej obce nespotrebovali väčšinu rozpočtu. Zároveň by mali vzniknúť menšie regióny okolo sídelných miest, ktoré by vedeli niektoré služby (čistenie, likvidáciu odpadu) objednávať spoločne, čo by viedlo k znižovaniu nákladov. A následne by mala byť nastolená otázka zmyslu žúp.
