Prezident SR sa rozhodol nepodpísať novelu zákona o majetku obcí a vrátil ho NR SR na opätovné prerokovanie. Urobil tak radosť niektorým členom Združenia miest a obcí Slovenska (ZMOS) a Únie miest Slovenska (ÚMS), ktorým sa novela nepáčila. V argumentoch proti novele zákona sa mýli najmä ZMOS a ÚMS.
Novela zákona nútila obce, mestá a vyššie územné celky predávať svoj majetok v obchodnej súťaži alebo v dražbe. Len vo výnimočných prípadoch by bol možný odpredaj priamo bez súťaže, avšak trojpätinovou väčšinou. Táto novela by výrazne skomplikovala lacné rozpredávanie majetku miest a obcí, významne by zvýšila mieru transparentnosti pri rozhodovaní samospráv. Prípadov, keď obec alebo mesto predalo svoj majetok pod cenu alebo keď o predaji takmer nikto nevedel, by sme našli veľa.
Prezidentovi na novele zákona prekážalo, že pri obchodných súťažiach má byť jediným kritériom cena. Táto námietka nie je úplne mimo. Ak by pri predaji pozemku za účelom vybudovania obchodného centra súťažili viacerí developeri, tak cena za pozemok, ako kritérium, nemusí stačiť. Tu by istú váhu mohlo zohrávať aj samotné navrhované riešenie z pohľadu architektov (napríklad). Otázne je, či táto námietka je dostatočná na nepodpísanie zákona. Ak si parlament osvojí prezidentovu námietku a zákon opätovne prijme, bude to podstatný posun k zvýšeniu transparentnosti a efektívnosti pri nakladí s obecným majetkom. Obávam sa, že opätovné schválenie novely zákona bude ťažšie, pretože už zbystril pozornosť ZMOS a ÚMS.
Námietky tých, ktorých sa novela týka, teda ZMOS a ÚMS, sú mylné úplne. Odmietajú predaj výhradne v súťažiach. Predstaviteľ ZMOS-u: "Tu sa zásadným spôsobom obmedzuje kreativita...". Veď práve o tú kreativitu ide... Aký je rozdiel medzi tendrom kdesi na nástenke, o ktorom sa dozvie „náhodný" okoloidúci a medzi priamym predajom majetku obce záujemcovi, ktorý išiel „náhodou" okolo obecnéhu úradu so žiadosťou (viď príklad verejného wc v úvode)?
Ak predseda ZMOSu hovorí, že majetok mesta má slúžiť na zabezpečenie konkrétnej služby, tak môže mať v niektorých prípadoch pravdu. To sa však nevylučuje s predajom v súťaži alebo dražbe. Obec si do súťažných podmienok môže dať podmienky, aké uzná za vhodné, vrátane účelu. Preto je úplne scestný argument, že by namiesto škôlky vznikol erotický salón. Ak bude obec predávať stavebný pozemok, tak si do súťažných podmienok môže dať podmienku, že stavba má slúžiť na individuálnu bytovú výstavbu a nie na zriadenie reštaurácie, napríklad. Samozrejme riziko, že z rodinného domu vznikne časom erotický salón alebo krčma, tu je. Ale to tu je nezávisle od toho, či sa pozemok predal priamo alebo v dražbe.
Predaj v súťaži dá samospráve odpoveď aj na otázku, za akú cenu predať. Za trhovú, ktorá sa vygeneruje v súťaži. Tento prístup obmedzí rôzne kreatívne riešenia, ktorých sme svedkami v rôznym mestských a obecných zastupiteľtsvách (žiaľ, občas aj u nás v Šali), keď sa poslanci predbiehajú v argumentoch, prečo cenu ešte znížiť....
Ak vynecháme pozemky pod už postavenou budovou alebo niekoľko metrov štvorcových na konci záhrady a podobne, tak povedzme si rovno, neexistuje dôvod nepredať majetok v súťaži. A ak chceme zabezpečiť ešte vyššiu výnosnosť majetku, treba zaviesť predaj v súťažiach, ktoré budú dvojkolové - druhé kolo bude elektronické, kde budú súťažiaci zvyšovať cenu, ktorú sú ochotní za majetok dať. Mesto Šaľa práve chystá predaj stavebného pozemku (cca 2300 m2) elektronickou dražbou a sľubujeme si od toho maximálny zisk do mestskej pokladne.
Je čudné, že zástupcovia miest a obcí sa bránia nástrojom, ktoré by im bezpochyby priniesli do obecných a mestských pokladníc viac peňazí. A najmä teraz, keď kríza doľahla na obce a mestá a tie musi upravovať svoje rozpočty a šetriť.
Novela zákona je dobrá pre občana. Treba ju schváliť.
