Outsourcing v samospráve? Áno, ale...

Takže outsourcing. Definícií je niekoľko a z toho, ako si ho vysvetľujú v rôznych častiach sveta a čo pod ním chápu je zrejmé, že ide o tému veľmi zložitú. Zostaňme pri tom, že samospráva niektoré činnosti, ktoré má zabezpečiť, presunie na niekoho iného, teda že ich bude vykonávať niekto iný na základe dohody samosprávy so subjektom. Podľa Accenture je outsourcing: „Zmluvný vzťah so súkromnými firmami na výkon funkcií a procesov, za ktoré zostáva verejná správa zodpovedná“.Aj samospráva na Slovensku sa tejto téme začala venovať a zdá sa, že už máme aj jeden negatívny príklad.V roku 1996 boli v OECD schválené odporúčania pre outsourcovanie služieb verejnej správy. Jedno z nich sa týka analýzy. Je potrebné zvážiť všetky alternatívy, vrátane „samoposkytovania“. Nie vždy je outsourcing tým najlepším riešením. Treba zvážiť aj alternatívu, pri ktorej zadávateľ, v tomto prípade samospráva, urobí reštrukturalizáciu a až potom ponúkne výkon služieb dodávateľovi. Ďalšie odporúčania sa týkajú dĺžky kontraktu a objemu činnosti. Podľa OECD, ak sú kontrakty príliš malé a krátkodobé, nemusia vyvolať záujem. Naopak pri príliš veľkých a dlhodobých hrozí, že sa budú môcť zapojiť iba najväčší poskytovatelia. Menej záujemcov môže znamenať vyššiu cenu. Preto treba vytvoriť „atraktívne“ balíky činností a tie ponúknuť na trh.Doba trvania outsourcingu je pritom rôzna. Spoločnosť PMP Research urobila prieskum, kde zisťovala, o akú dĺžku kontraktu majú organizácie záujem:menej ako 1 rok2%1 až 2 roky15%2 až 5 rokov47%5 až 7 rokov11%7 až 10rokov11%viac ako 10 rokov2%nevie12%Samozrejme, na dĺžku kontraktu má významný vplyv typ služby, ktorú si verejná správa objednáva. Pri službách IT (informačné technológie) bude doba veľmi krátka a napríklad pri službách typu vývoz komunálneho odpadu, verejné osvetlenie alebo pri službách poskytovaných súkromnými väznicami bude doba dlhšia. Ak budeme hľadať po celom svete príklady outsourcingu, tak doba zmluvy sa bude pohybovať v rozmedzí 2 – 7 rokov.Zlý príklad zo ŠaleMesto Šaľa sa rozhodlo pristúpiť k outsourcingu. Robí to však, podľa mňa, zle a nevýhodne. Rozhodlo sa totiž pristúpiť ku kontraktu s dĺžkou 15 rokov a jedným zmluvným partnerom zabezpečiť obrovský balík služieb:outsourcing komunálnych činností (vývoz komunálneho odpadu, separovaný zber, prevádzkovanie verejných toaliet a cintorínov), outsourcing starostlivosti o majetok mesta v rozsahu údržby, prevádzky, úhrady a rozúčtovania režijných nákladov (verejné osvetlenie, všetky školské, športové, kultúrne zariadenia, majetok v správe odboru sociálnej starostlivosti mesta Šaľa, objekt MsÚ, COV, areál mestského podniku služieb, trhovú plochu tržnice, domy smútku, cintoríny, verejné toalety, objekty krízového centra a hasičskej zbrojnice) ako aj outsourcing starostlivosti o miestne komunikácie, chodníky, spevnené plochy a zastávky, o verejné priestranstvá – verejnú zeleň, detské ihriská, drobnú architektúru, artézske studne.Vyjadrené finančne – na zabezpečenie týchto činností dáva mesto Šaľa ročne 90 až 100 miliónov ročne. Takže ide o kontrakt vo výške takmer 1,5 miliardy.Ak by cieľom celej akcie bolo šetrenie peňazí, tak by mesto vytvorilo balíky služieb a tie by ponúklo do súťaže. Starostlivosť o zeleň (kosenie trávy) sa môže, v záujme zvýšenia konkurencie, zadávať každý rok. A podobne.Outosourcing v Šali má aj iné zaujímavé prvky. Napríklad zmeny cien energií. Súčasťou paušálu, ktorý bude mesto dodávateľovi platiť, je platba za energie, ktoré bude dodávateľ pre mesto nakupovať. Za súčasné ceny. Ale - ak ceny klesnú, dodávateľ má zisk. Ak ceny vzrastú, mesto to dodávateľovi doplatí. Riziko dodávateľa je nulové.Ďalšou zaujímavosťou je, že v pôvodnom zámere mal dodávateľ služieb v priebehu prvých dvoch rokov kontraktu prefinancovať 150 miliónov korún v meste. Tie by mu mesto počas trvania kontraktu vrátilo. V podstate si mesto takýmto zaujímavým spôsobom požičia (ide o cca polovicu rozpočtu mesta). Takú čiastku si mesto v banke nepožičia – nemá nárok. Skryté zadlženie mesta...To, že outsourcing v Šali je pripravený a naprojektovaný zle, potvrdil aj inštitút INEKO, ktorý v rámci hodnotenia HESO (hodnotenie ekonomických a sociálnych opatrení v samospráve v období apríl-jún 2005) tomuto projektu dal záporný rating s takýmto komentárom: “Outsourcing je podľa komisie dobrou metódou na prevádzku mnohých mestských činností, ale navrhované riešenie považuje za veľmi riskantné a neodporúčajú ho. Veľká dĺžka a objem kontraktu znižujú možnosť kontroly a efektivity outsourcingu pre mesto, a navyše zväzujú ruky politikom zvoleným v nasledujúcich voľbách. Zmiešavanie outsourcingu s úverom/nesúvisiacimi investíciami podobne znižuje možnosť kontroly a efektivity oboch činností. Navyše ide o skryté zvyšovanie zadlženia a porušenie záväzku mesta. Pri skrátení obdobia kontraktu a rozdelení tendra na viacero činností bez zadlžovania mesta by však outsourcing mohol byť v meste prínosom.“Dodám už len, že prvý krát bolo verejné obstarávanie na dodávateľa zrušené UVO (Úrad pre verejné obstarávanie), pretože súťaž nebola vypísaná v súlade so zákonom. Druhú súťaž zrušil zadávateľ, teda mesto. Boli iba dvaja záujemcovia, pričom jeden nesplnil požiadavky a druhý nesplnil očakávania. Prebieha tretí pokus – priame zadanie...Jozef Mečiar