Pracujem v samospráve mesta, kde sa k maďarskej národnosti hlási asi 19% obyvateľov, v rámci okresu je toto percento podstatne vyššie. Žijem v prostredí, kde 99,9% obyvateľov hovorí bez problémov po slovensky a možno 75% obyvateľov bez problémov po maďarsky - a to všetko na základe potreby a záujmu a nie na základe zákona. Slovensko-maďarské konflikty boli charakteristické aj tým, že zmizli vypnutím televízora alebo zatvorením novín. Slovensko-maďarské konflikty boli umelo vytvárané a mali slúžiť na získanie voliča z tých častí Slovenska, kde živého Maďara ani nevideli.
Situácia sa však mení. Slovensko-maďarské vzťahy sa prudko zhoršili a presiakli z virtuálneho sveta aj do reálneho. Treba povedať, že podstatne viac masla na hlave má slovenská strana. Primátor Komárna zorganizoval akciu, na ktorú pozval maďarského prezidenta. Slovenského, zrejme ako odplatu za prezidentskú kampaň, nepozval. Nuž, nie je to chvályhodný počin. Ale reakcia Slovenskej republiky bola škandalózna. Podobne je to aj so zákonom o štátnom jazyku. Jeho cieľom bolo zrejme vyvolanie ďalšieho konfliktu. Voľby sa blížia, voličov SNS treba dostať do svojho šiatra, však pán minister? A za akúkoľvek cenu.
Okrem rôznych extrémistických skupín (Jobbik, 64 žúp), politikov (najmä slovenských) sa k zväčšovaniu konfliktu pridávajú ďalší (verejnoprávna STV, slovenský jazykovedec).
Relácia STV o 5 minút 12 (6.9.2009) ukázala zábery z protestnej akcie SMK v Dunajskej Strede. Ukázala jednu skupinu protestujúcich, ktorí držali v rukách plagáty o autonómii, mávali vlajkami hnutia 64 žúp atď., čo určite množstvo Slovákov pobúrilo. A to bolo evidentne cieľom zostrihania ukážky. Že išlo o futbalových fanúšikov Dunajskej Stredy, ktorí prišli možno aj preto, že pár dní predtým počúvali iných fanúšikov kričať „Smrť Maďarom!", zostalo zo strany STV utajené. STV neukázala ani ostatných účastníkov akcie, ktorými boli normálni občania SR maďarskej národnosti, ktorí prišli protestovať proti niečomu, čo sa im nepáči. Takto sa správa verejnoprávna televízia, platená všetkými občanmi Slovenska.
V inej relácii, Večer na tému (3. 9. 2009), sa STV opäť predviedla. Samotné zloženie diskutujúcich bolo nastavené tak, aby išlo o jasnú presilovku. Zaujímavé je, že súkromné televízie sa snažia zloženie diskusných relácií tvoriť tak, aby boli rovnomerne zastúpené obe strany sporu. Do STV sa asi vracajú časy Kapustu a Fašírky.
Zaujali aj samotní hostia. Napríklad profesor Ábel Kráľ povedal, že Slováci sú pomaďarčovaní. Nuž, milý pán profesor, je to klamstvo. Ako uvádzam vyššie, žijem a pracujem na južnom Slovensku. Pomaďačovanie zmizlo spolu s Uhorskom a zostalo už len v pár hlavách, vrátane vašej. Hovoriť o pomaďarčovaní je hlúpe, nezodpovedné a nebezpečné a to najmä vtedy, keď to hovorí profesor. Takéto vyjadrenia spolu s neznalosťou reality a istou dávkou horca alebo borovičky, môžu naštartovať nejedného tankistu...
A pritom, verte mi, by sa pri pohľade na niektoré Maďarky, nechal pomaďarčiť nejeden, hoc aj roduverný Slovák.
