Primátori a starostovia sú už dnes v lepšom a istejšom postavení ako iní zamestnanci alebo podnikatelia. Majú takmer úplnú istotu, že 4 roky budú vo funkcii s platom, ktorý nie je na zahodenie. O funkciu môžu prísť len výnimočne, napríklad odvolaním v referende. Odvolať starostu alebo primátora referendom je však prakticky nereálne. V malej obci sa to už podarilo, avšak vzhľadom na povinnú 50%-nú účasť voličov v referende, je to už v menšom meste prakticky nemožné. Riziko straty zamestnania je u primátorov a starostov podstatne menšie ako u iných zamestnaní.
Primátorom a starostom, na rozdiel od podnikateľov a ich zamestnancov, nehrozia existenčné problémy z dôvodu druhotnej platobnej neschopnosti, z dôvodu krízy a dokonca ani z dôvodu zlého rozhodnutia, ktoré môže položiť firmu na lopatky. Firmy krachujú, mestá nie.
Každý, kto sa dobrovoľne hlási do funkcie starostu alebo primátora vie, že po skončení funkčného obdobia sa bude musieť živiť inak. Ak má obavy, nech do toho nejde. V zásade je to to isté, akoby sa zamestnanec, povedzme učiteľ, rozhodol podnikať. Odíde zo zamestnania, rozbehne podnikanie, skrachuje, späť sa vrátiť nemôže... Má mať od štátu akúsi rentu?
Na bežných zamestnancov a podnikateľov majú dosah zákony trhu. Urobia chybu, príde sankcia. Strata odmeny, znížený plat, náhrada škody, preradenie na inú pozíciu, výpoveď...
Ak urobí chybu starosta alebo primátor, tak mu poslanci môžu siahnuť na plat, ale len čiastočne. O zákonnú časť platu nepríde. Zákony trhu fungujú v bežnom živote ale v priestore volených funkcionárov nie. Tam sa život riadi zákonom o obecnom zriadení, ktorý nerieši chyby a zlé rozhodnutia. Je bez sankcií, čiže je bezzubý.
Namiesto hľadania ďalších výhod pre starostov a primátorov by mala vláda riešiť komplexnú komunálnu reformu vrátane zavedenia sankcií.
