reklama

Dámy a jazdci odnaproti - 4. kapitola

Dámy a jazdci odnaproti je po Čiernobielej dúhe môj druhý román. Dokončil som ho nedávno a odohráva sa v súčasnom Slovensku. Je mierne mysteriózny a nakoniec aj trošku psycho :-). Ako celý náš život.

Písmo: A- | A+
Diskusia  (0)

 4. Kapitola

 Soňa bola vyzlečená ešte krajšia ako v šatoch, ale to ma vôbec neprekvapovalo. Štíhle, alebo lepšie povedané, akurátne chudé plecia prechádzajúce do ramien, aké by ste nevymodelovali krajšie a ruky ladné, až človek pochybuje o práve byť z toho istého živočíšneho druhu. Prsia, veľké a plné a pritom dokonale pevné a pružné, ploché brucho s oválnou jamkou pupku uprostred a pod ním tenučký prúžok ochlpenia, končiaci tam kde pre muža pravdepodobne začína nebo. Zadku a stehnám chýba akýkoľvek náznak mľandravosti, je na nich len svalstvo a pôžitkársky príjemná pokožka. Lýtka potvrdzujú športovú aktivitu majiteľky, nie však nejako výdatnú; sú akurátne svalnaté a úplne prirodzene prechádzajú do esteticky tvarovaných úzkych členkov. Nechty nôh má natreté tmavobordovým lakom, vidieť, že sa o ne vzorne stará, vlastne, ako o všetko na sebe. A k tomu si primyslite zlato medovú farbu opálenia tej celej dokonalosti. Máte?

SkryťVypnúť reklamu
Článok pokračuje pod video reklamou

 Tak a táto žena s doširoka posadenými očami a bujnými vlasmi na vankúši, teraz ležala len tak ako prišla na svet v mojej posteli. S mierne roztvorenými perami na mňa žiadostivo hľadela, sťažka dýchala a prudko dvíhajúca sa hruď svedčila, že sa jej naše prvé milovanie páčilo. Ako viete, pri mojich schopnostiach som danú skutočnosť mal potvrdenú aj jej vedomím.

 Prišli sme ku mne asi pol hodinu po tom, ako sme vypadli z toho vydareného kultúrneho podujatia. Tentoraz sme celou cestou mlčali a v podstate sme mlčali aj keď som ju hneď za dverami začal bozkávať a pomaly zbavovať zbytočného oblečenia. Najprv išlo na zem tričko, potom podprsenka, sukňa a nakoniec nohavičky. Ona so mnou robila to isté, takže sme sa pred sebou ocitli nahí súčasne. Uchopil som ju ako keď nevestu prenáša mladomanžel cez prah a položil ju na posteľ. Ani v najmenšom neprotestovala a tak som sa s ňou hral, až pokým mi nedala najavo, že stačí, že je pripravená.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 Akt lásky prijala uvoľnením potlačovanej energie v zdanlivom tichu spálne. Od toho okamihu jej bola plná izba. Živá a vynaliezavá, odhodila stud i všetky zábrany a naplno sa oddala vášni, ktorá ňou pri vyvrcholení mykala v slastnom kŕči orgazmu.

 - Si dobrý, - pochválila ma šepky a necudne pri tom roztiahla nohy. - Kde si sa túlal toľké roky, že som ťa skôr nestretla?

 - Len tu nablízku, - usmial som sa, - asi si sa nepozerala mojim smerom. Idem spraviť niečo pod zub a potom budeme pokračovať, dobre?

 - Ešte nechoď, - zašepkala. - Rozprávajme sa.

 - Súhlasím, teda začni. Môžeš mi povedať čokoľvek. Som pripravený.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 - A o čom by si chcel vedieť najviac?

 - To nechám na teba.

 - Dobre teda, poviem ti o mojej prvej skúsenosti, lebo chcem, aby si vedel, že si neskutočne skvelý milenec a nemám pred tebou tajnosti.

 Nadýchla sa a spustila: - Bola som ešte veľmi mladučká, ale tú mileneckú intimitu som vtedy, keď prišla, naozaj vrelo privítala. Stalo sa to v lete, tesne po oslave mojich narodenín na chate, ktorú sme si vybavili aj s partiou od odborárov z podniku môjho priateľa. Najprv sme si všetci celkom slušne uhli a zatancovali na divoké pesničky z kazeťáku. Potom padla noc a môj frajer mi podal ruku. Za všeobecného huriavku ma odviedol do izby pri schodoch a za chvíľu bolo po tom. Je jasné, že skutočnosť ani zďaleka nenaplnila moje očakávania, no tešilo ma, že to mám za sebou a už to bude iba lepšie. V ďalších týždňoch som však zistila, že môj rytier má buď nízku úroveň libida, ak mu aj úplne nechýbalo. Pokým ja som krvopotne vymýšľala príležitosti a zabezpečovala vhodné miesta, on sa s kumpánmi radšej túlal kade-tade a ktoviečo stváral.

SkryťVypnúť reklamu
reklama

 - Koľko si mala rokov?

 - Štrnásť.

 - Fíha! Chlapec mal šťastie, že ho nezavreli.

 - Mal. Ale vtedy som nad tým tak nerozmýšľala. Bolo to posledné leto pred revolúciou. A veľmi romantické. V septembri som nastúpila na gymnázium.

 - Čo sa s ním stalo, kde je dnes?

 - Neviem. Zanedlho potom sme sa rozišli a ja som ho stratila z dohľadu.

 - To ti mám veriť? Nikdy si po ňom nepátrala, nebola si zvedavá ako dopadol?

 - Mysli si čo chceš, je to pravda. Po ňom som stretla ešte niekoľko ďalších a pochopila, že je to v podstate vždy o tom istom. Vy si uzurpujete nás a my zase vás, a aj keď sa nám ani jednému takáto rovnica nepáči, nedokážeme sa oslobodiť tak, aby sme si vystačili sami. Nik s daným predurčením nesúhlasí a vlastne ho od začiatku zavrhuje, ale nech sa hockto snaží akokoľvek, nie je v jeho silách dostať sa von z toho bludného labyrintu; nikto totiž nie je schopný žiť sám. Bez blízkej osoby. Podľa môjho názoru práve táto skutočnosť, totiž, že niečo nevysvetliteľné spája naše dve nezlučiteľné biologické sústavy, teda muža a ženu, je jedným a asi najväčším dôkazom, že zrod ľudskej populácie nie je dielom náhody, ale niečoho väčšieho a silnejšieho. Sila s akou nás to ženie za láskou k milovanému, milovanej, napriek tomu, že je nám jasné, že toto nie je ten pravý, tá pravá, musí niečo naznačovať. Veď, ak sme schopní toľkokrát sa popáliť a aj tak sa nepoučiť a opätovne sa deň čo deň vyberať hľadať lásku, to musí mať príčinu.

 Otočila sa nabok, čo som zaraz kvitoval, lebo mi ponúkla pekný výhľad na svoj chrbát. Chvíľku som sa v ňom nemo kochal a premýšľal, prečo mi to celé vyrozprávala, keď mi celú pravdu o jej prvom aj tak nepovedala. Naostatok som zbehol schodmi pripraviť obložené chlebíčky.

 Kuchyňa bola moja pevnosť, môj hrad a útočište. Po smrti otca a hneď na to aj mamy pred dvoma rokmi som ju od základu prerobil. Linoleum nahradila dlažba jemne okrovej farby, linku som zvolil krémovú s tmavohnedými bočnými stenami, orámovaním a spodnými soklami. Madlá boli pochrómované a mali odtieň digestora s výlevkou a vodovodnou batériou. Obkladačky som si vybral kovovo sivé, čo vytváralo zvláštny, ale ešte stále estetický dojem. Aspoň to mi tvrdil bytový architekt. Ja by som nezosúladil ani jeden z prvkov priestoru. Farba ako farba.

 I tak mám rád toto svoje malé kráľovstvo. Narezať chlieb, potrieť ho maslom, osoliť a navrch položiť šunku, salámu, na plátky pokrájané vajíčko, kúsky papriky a uhorky nie je naozaj žiaden problém. Najmä, ak s tým človek dopredu ráta a včas si všetko pripraví. Dva poháre som naplnil vínom, do ďalšieho som nalial ovocný džús.

 Soňa spala a tak som tácku odložil na nočný stolík a ľahol si vedľa. Nežne som jej pohladil priehlbinku zadku a trošinku významnejšie poláskal prsia. Ich reakcia mi prezradila, čo som potreboval vedieť a tak som si ju opätovne vzal. Nevzpierala sa, viditeľne s týmto druhom prebúdzania súhlasila. V noci som ju takto musel prebrať ešte dvakrát.

Zdenek Medek

Zdenek Medek

Bloger 
  • Počet článkov:  4
  •  | 
  • Páči sa:  0x

Som človek, ktorý písaním hodlá vyjadriť svoje postoje a názory, zabalené do pútavého príbehu tak, aby potešili nielen mňa, ale hlavne ostatných. Zoznam autorových rubrík:  NezaradenéSúkromné

Prémioví blogeri

Monika Nagyova

Monika Nagyova

296 článkov
Martina Hilbertová

Martina Hilbertová

49 článkov
Iveta Rall

Iveta Rall

88 článkov
Juraj Hipš

Juraj Hipš

12 článkov
Karolína Farská

Karolína Farská

4 články
Jiří Ščobák

Jiří Ščobák

754 článkov
reklama
reklama
SkryťZatvoriť reklamu