Bolo to čosi viac ako len voľby u susedov. Česi boli vždy trochu viac ako len susedia. Na Slovensku sa to pretriasalo dlhé týždne predtým a myslím, že sa bude aj dlho potom. Zeman je staronový prezident v Čechách. Jeden môj facebookový priateľ to okomentoval slovami „čvarga si zvolila prezidenta.“ To ma zaujalo. Tá zvláštna mozaika mi celkom začala dávať zmysel. Prezidentské voľby v Čechách boli tak trochu aj naším vnútorným súbojom.
Súbojom medzi, na prvý pohľad ľúbivými úsmevmi, vetami, pekne poskladanými jedna za druhou. Rozhovormi typu „pripravené otázky - pripravené odpovede.“ Na druhej strane neotesané hulvátstvo, no úprimné a nepredstierané postoje rezané nacionalizmom a autoritárstvom. Mainstream z toho robí rád taký súboj medzi Mordorom a Kráľovstvami Stredozeme. Bohužiaľ, kto je na akej strane, až tak jednoznačné nie je. Je zjavné, že pán profesor Drahoš reprezentoval model prezidenta ala Kiska. Uhladený marketingový prefabrikát. Vyzerá dobre najmä spoza kaviarenského okna. Ak aj nepomôže, nič špeciálne nepokazí. Lenže prezident nemá byť princezná „Diana“, ktorej hlavnou úlohou je dobre vyzerať na fotke. Je to ústavná funkcia, ktorá dokáže významne ovplyvňovať chod štátu. V dobrom aj zlom smere. A hlavne, musí byť autentická!
Čvarga to na rozdiel od mnohých iných dokáže vycítiť. Čvarga totiž nechodí trikrát denne na kávu. Nemotá sa každú nedeľu v shopingcentrách. Čvarga sa musí obracať, aby bolo čo do hrnca. Čvarga nevie nič o makroekonomických úspechoch ani o tom, ako je možné, že niekto, kto nikde poriadne nepracuje, má kabelku značky piiiiip za 5000 eur a hodinky za tridsaťtisíc. Čvarga nevypisuje na facebooku. Čvarga sedí v krčme. Čvarga stojí v kuchyni za hrncami. Čvarga pláta deťom roztrhané nohavice, čvarga musí narúbať drevo. Čvarga sa vŕta v ojazdených autách, aby aspoň ako tak fungovali. Ale hlavne čvarga z času na čas opustí svet plný ťažkej práce a nepochopenia a ide voliť. To je to, čo Drahoš nepochopil a Zeman áno.
Svet nie je poskladaný len z vratiek DPH a plesov v opere. Čvarga sú totižto tiež ľudia! Ich hodnotové rebríčky môžeme spochybňovať, môžeme s nimi nesúhlasiť, ale mali by sme ich mať v úcte. Môžu mať strach z imigrantov, z islamu, základní NATO, iluminátov a čo ja viem koho. Môžu milovať pivo a ruské pesničky. Nič z toho nie je menej ako výhody európskej integrácie, euro alebo Shengen. Zeman bol mnohým na smiech. Médiá vytrvalo čakali na to, kde sa zas skydne alebo čo za sprostosť vypustí z úst. No všetko toto jeho „hrubiánstvo“ bolo autentickou výpoveďou nielen o ňom samom, ale aj o mnohých obyčajných Čechoch a možno aj Slovákoch.
Kým ľuďom neponúkneme v politike nič iné len povrchné blábolenie a masky miesto vlastnej tváre. Pokým neskloníme hlavy, aby sme mohli vstúpiť aj do tých najmenších chalúp, nemôžeme čakať, že obyčajní ľudia - čvarga, nám dajú svoj hlas. Preto dúfam, že sa na Slovensku nájde politik, ktorý pochopí práve toto. Potom ani my na Slovensku nebudeme musieť trpieť takou spoločenskou traumou, aby sme si museli vyberať medzi zlým a horším.
