Sympatická kampaň #bezvyznania dokázala naozaj „z ničoho“ vytvoriť slušnú kampaň, ktorá zaujala širokú verejnosť. Vyplakávania niektorých predstaviteľov registrovaných cirkví o tom, ako sú takouto kampaňou ohrozovaní, mi pripomína obsah kresleného vtipu. V ňom je vykreslený vojak vykrikujúci z ťažkého tanku na otrhaného chlapca, ktorý do tanku hádže kamene, že ak ho neprestane ohrozovať, spustí paľbu. Lenže ja sa nechcem vôbec venovať cirkvi. Chcem posunúť voľbu „bez vyznania“ trochu ďalej.
Principiálne odmietanie náboženského dogmatizmu je v poriadku, pokiaľ nám je okrem toho, čo nechceme jasné aj to, čo chceme. Spravodlivé prerozdeľovanie financií? To je politický cieľ. Tak voľte strany, ktoré to jasne deklarujú v svojom programe. Napríklad „odluku cirkví od štátu.“ Podporujte občianske združenia, ktoré bránia sekulárne hodnoty spoločnosti. Nebuďte pasívni! Dajte vedieť, že vaše hodnoty nie sú prázdne ako samotný ateizmus. Humanizmus je svetonázor, ktorý je rovnako dobrý ako akékoľvek náboženské konštrukty. Viera v človeka je skutočná, uchopiteľná a realizovateľná myšlienka. Žiadajte viac kultúry, viac vedy, viac etiky. Buďte milí a láskaví, pretože to chcete, pretože to je vec voľby. Buďte hrdí aj pokorní. Naučte sa rešpektovať aj názory, ktoré považujete za hlúpe.
Náboženstvo ako čokoľvek iné na tomto svete môže byť terčom kritiky, ale nikdy nie ponižovania. Otrepaná fráza o tom, že človek musí niečomu veriť, určite nezahŕňa len neviditeľné bytosti. Môžeme si veriť navzájom a navzájom aj pomáhať. Pretože to je podstata človečenstva. To treba nachádzať v každodenných skutkoch a nie v „bradatých“ poverách, ktoré strašia a sľubujú zároveň. Byť bez vyznania je postoj zodpovednosti za svoj život a život všetkých. Teraz konať, mýliť sa a skúšať to znova. Lepšie!
Byť bez vyznania nekončí jedným kliknutím do sčítacieho formulára. Ba práve možno naopak. Možno to všetko len začína. Posunúť sa ďalej tak ako počas celých dejín ľudstva. Múdrejší, zodpovednejší a láskavejší. Ku každej jednej živej bytosti tohto sveta. Nie, to nie je cieľ. To je cesta, po ktorej môžeme kráčať. Nepotrebujeme na to žiadne chrámy, nepotrebujeme rituály, vstávať a kľakať, spievať a byť ticho, nepýtať sa, nepochybovať, len čakať na smrť, lebo to podstatné „vraj“ príde po nej. Nie! To podstatné sa deje dnes. Žiadnu inú šancu na opravu alebo reštart už nedostaneme. Sláva našim úspechom a trest našim chybám tu a teraz.
Milí neveriaci priatelia, ak si pripadáte veľmi malí, stačí, ak zdvihnete hlavu k hviezdam a celý vesmír bude na vašej strane. Nič síce nebude ľahšie, žiadne zázraky. Budeme sa rodiť a umierať, budeme trpieť a budeme šťastní. Nie, nie sme bezvýznamné zrnká piesku. Bezduché bábky v rukách nevyspytateľného boha. Sme súčasti celku, tak trochu mravce a tak trochu králi džungle. Symfónia chutí a vôní, piesní a príbehov, obyčajných láskavých skutkov, priateľských objatí a lásky. Lásky v jej najrozmanitejších podobách. Prichádzame do chrámov vysokých stromov, chrámov zo striech našich domovov. S nádejou byť lepšími a robiť lepším aj svet okolo nás. Modlíme sa láskavými slovami a pokloníme sa z úcty jeden druhému. To nie je naše náboženstvo. To je náš život, ktorým žijeme každý deň, pretože sme #bezvyznania.
