Sedeli sme včera po raňajkách za našou jedálňou a rozprávali sme sa, ako asi prebehne Štedrý večer. Je príjemne teplo, v rádiách vyhrávajú vianočné piesne a každý z nás sa snaží priblížiť činnosť a recepty, ktoré každoročne pretrvávajú v jeho rodine. Ako tak sedíme, nedá mi, aby som si neurobil pre mňa nezvyčajnú vianočnú fotografiu...
Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš.(Luk 1,31) A tak sa aj stalo a deje sa dodnes, každý rok sa v srdciach ľudí na celom svete narodí Spasiteľ, pokoj, láska... Ľudia sa odrazu správajú milšie, kupujú si darčeky, rodinné kruhy zasadnú, dajú si spolu večeru a mnohí sa vyberú na polnočnú omšu, aby privítali malého Ježiška. Aj my sme prežili včerajšok v podobnom znení...
Snežiť tu určite nebude, tak sme si to nahradili krásnou tortou, ktorá bola ako zo snehu. Krájala sa až po večery, ktorá pozostávala z kapustnice, šalátu a samozrejme nesmeli chýbať rybie filé. Pomodlili sme sa Otče náš,... a hor sa do toho, veď viete dobre, ako všetkým po celodňovom pôste chutí...
Dobre sme sa najedli a potom sme len tak posedávali a debatovali, priali sme si Šťastné a Veselé Vianoce, ochutnávali koláčiky a odrazu kde sa vzalo, tu sa vzalo, malé šibalské očka malo...
Maťko, padreho syn, ktorý tu trávi dovolenku aj s mamkou, bol rozhodnutý, že spolu so mnou zje všetky koláče zo stolov. Ale nakoniec sme sa zhodli, že si dáme iba vanilkový rožok, aby nám narástli do rána rohy. Hneď potom malý šibal odišiel s ockom slúžiť omšu pre našich chlapov do Pyly. Chcel prísť aj na polnočnú omšu, ale už bol jeho čas do postele.
Hodinu pred polnocou sme v kostole museli zapnúť ohrievač, lebo bolo dosť chladno. Pomaly začali prichádzať ľudia a behom pätnástich minút bol kostol plný. Zazvonil zvonček a omša mohla začať.
Takej medzinárodnej omše aká bola tu, som sa ešte nikdy nezúčastnil. Slováci, Maďari, Chorvát, Nigerčania, Kamerunčania, Iránčania a Indi, všetci prišli vítať batoľa.
Čítania boli v angličtine a samozrejme slovenčine. Pred záverečným požehnaním, sme zhasli svetlo a spoločne sme si zaspievali Tichú no, svätú noc..., každý po svojom. Nie jedna slzička padla dole tvárou. Kostol sa začal vyprázdňovať a ja som pozhasínal svetlá, zostal blikať iba stromček a z cd zneli vianočné koledy. Sadol som si do predného radu, pozeral som na stromček a vedel som, že moja manželka a Vanesska už doma určite spia. Prišlo mi to troška ľúto, že nemôžem byť s nimi, tak som im poprial sladké sníčky aspoň myšlienkami a poslal som strážneho anjela, aby ich strážil...
Príjemné prežitie sviatkov, všetkým blogerom...
