Stále, keď niekoho stretnem, snažím sa mu pozrieť priamo do očí. Veď v nich sa skrýva radosť, smútok, šťastie, láska, závisť, neprajnosť, všetko... Kráčam po ulici, medzi uponáhľanými ľuďmi, je v celku pekný slnečný deň, ani mráčik na oblohe. Kam sa všetci ponáhľajú? Zdá sa mi, akoby mali klapky na očiach. Ako záverečná scéna z filmu Kráľovna prekliatych. Tak všetko rýchlo plynie, len ja si vykračujem úplne pomaly, aby som mal dosť času obhliadnúť si všetko naokolo... najmä oči

Čo skrývajú?

Po čom túžia?

Kam blúdia?

,
Ľúbia?

Niekedy nie sú slová potrebné, len stačí čítať z očí, ktoré častokrát tak veľa vravia...
Pšššt, počuješ tie tiché pohľady?
Foto: Jano Medvec