Zazvonil budík, presne o 6.10 a ja som mal sto chutí presunúť ho aspoň o desať minút, ale vedel som, že by ma tých pár minút pripravilo o raňajky. Zapol som svetlo, urobil nejakých sto kľukov, utekal som do kúpeľne, dal som sa jak tak do kopy a ponáhľal som sa rýchlo na raňajky. Dobre som vedel, čo ma čaká, lebo každý piatok ráno mávame krupicovú kašu. Pred odchodom z izby som si hodil do vrecka zopár cukríkov, aby som ráno troška potešil svojich slovenských i maďarských kolegov. Keď som odchádzal z jedálne, prišlo mi na um, že včera ráno bolo oveľa chladnejšie. Pozrel som sa hore a veľmi ružovo to nevyzeralo. Mraky, mraky a nič len mraky... Tu na Cypre mi to príde veľmi úžasné, lebo z toho, čo mi tu kolegovia, ktorí prišli v marci hovorili, od ich príchodu do konca septembra nepadla ani kvapka. Teraz cez zimu, keď denná teplota dosahuje 18 - 20 stupňov, ráno a večer je okolo 10, všetko sa začína zelenať a kvety kvitnú, celý ostrov akoby začal ožívať.
Milujem slnko a vodu, ale nie dážď. Ešte tak poriadnu búrku, ktorú si viem vychutnať niekde za oknom, ale to je tak všetko. Som typický lev, ktorému chmúrne počasie náladu nepolepší. Príjemnejšie je sa ráno zobudiť, pozrieť sa z okna a povedať si: Dnes bude ale krásny deň. A mňa takto na raňajky teší slniečko. To ktoré väčšina ľudí miluje a je ochotná precestovať stovky kilometrov, len aby si ohriala svoje kosti niekde na pláži. No je tu so mnou aj kolega, ktorý nemá rád more, piesok, palmy a krásu kvetov. On sa pre zmenu teší, kedy už pôjde domov na dovolenku, aby si mohol vyskočiť na snowboard a od rána do večera sa preháňať po kopcoch plných snehu, ktoré mu tak chýbajú. Každá snehová správa z nášho Slovenska mu na tvári vyčarí úsmev a oči sa mu rozžiaria od samej radosti. Určite sa už vidí, ako si nasadzuje nové značkové okuliare a robí slalom okolo pekných dievčat na svahu.
Mňa však čoraz viac fascinuje flóra na tomto ostrove. Toto je fotka nejakých kvetov, ktoré som objavil na palme. Ani v podstate neviem, či sú to kvety, alebo čo to vlastne je, ale vyzerá to veľmi zaujímavo. Už sa teším, akými farbami ma príroda poteší po prvých dažďoch. Možno ich bude toľko, že nebudem stíhať tú krásu ani dokumentovať. Veľmi som rád, že tu nemrzne, lebo radšej som v teple ako niekde zmrznutý na nejakom svahu i keď zasnežené hory majú tiež niečo do seba. Viem, že aj ja si užijem troška z tej našej slovenskej zimy, pretože sa chystám koncom januára na dovolenku. No teší ma to, že uvidím svoje dve milované, svoju manželku a dcérku, ktorá už začala chodiť a to keď som odchádzal z domu, ešte nevedela sama ani stáť na tých svojich malých nôžkach. To bude moje slniečko, ktoré mi spríjemní moje chvíle a zohreje moje srdiečko v chladných dňoch počas mojej dovolenky...
