Stáva sa mi dosť často, že sa snažím pomáhať ľuďom vo svojom okolí, o ktorých si myslím, že potrebujú vypočuť, poradiť, povzbudiť. Neviem, čím to je, ale napĺňa ma to nesmiernou radosťou, keď sa mi podarí vyčariť aspoň jeden malý úsmev na ich tvári. Vtedy už viem, že mám akú - takú nádej pokračovať v pretváraní pesimizmu a zúfalosti na pohodu, ktorú niekedy tak veľmi potrebujú nie len mojí priatelia, ale aj úplne neznámi ľudia.
Prečo im troška nepomôcť. Niekedy stačí úplne malá láskavosť, alebo jeden úsmev, ktorý ich tak veľmi poteší. Predstavte si situáciu: Sedíte v aute a čakáte , kedy už konečne naskočí zelená, aby ste sa mohli ponáhľať, lebo nemáte práve veľa času na zvyš. V hlave vám vŕta kopu myšlienok, čo všetko ešte potrebujete urobiť, hlava vám treští, ešte aj to počasie, už by mohlo konečne dostať rozum... Pozriete sa pred seba a tam malé dievčatko, so šibalskými očkami, iba kučeravé vlásky jej trčia z pod čapice a celá je tak zababušená, aby jej noštek nezmrzol. Silno sa drží za ruku svojej mamy, aby sa nestratila. Pozrie sa na vás, usmeje sa a prvé čo ju napadne, zakýve vám. Toľko úprimnosti, koľko sa skrýva v tom nevinnom úsmeve, vám určite zdvihne náladu.
Nie všetci to máme v živote ľahké, ale prečo nedarujeme každý deň aspoň sto úsmevov, náhodne okoloidúcim, priateľom, rodine, veď nás to nič nestojí, neublíži nám to a naopak, možno práve ten jeden úsmev niekomu vylepší celý deň. Či to už bude uponáhľaný šofér, kolega v práci, pani predavačka, u ktorej každý deň nakupujeme, alebo... (určite ťa v tejto chvíli napadne aspoň desať ľudí) všetci potrebujeme aspoň troška optimizmu, nehy, lásky...
Ak by sme toto dokázali, o koľko ľahšie a hlavne príjemnejšie by sme prežili každý deň, mesiac, rok, celý svoj život. Tak neváhaj a usmej sa, veď chceš, aby bol tvoj život krajší, či nie?
