Medený hámor v Banskej Bystrici spolu s Kremnickou mincovňou patril k najstarším veľkovýrobným podnikom na Slovensku. Oba podniky úzko spolupracovali a nadväzovali na intenzívnu ťažbu medi v okolí. Medený hámor je súbor pamiatkovo chránených objektov v blízkosti centra mesta, pričom mnohé z nich boli zbúrané po privatizácii pred 25-timi rokmi.
Tento rok, vďaka zvýšenému záujmu verejnosti vytvoril mestský úrad pracovnú skupinu na záchranu Medeného hámra, ktorá spolu s občianskym združením Za! Medený hámor a kolektívom Spolka pokračovala vo zvyšovaní záujmu ľudí o tento ikonický priestor. Zároveň sa MsÚ dohodol s majiteľom na kúpe dvoch zo štyroch pamiatok chátrajúceho areálu.
V súčasnosti sa schvaľuje mestský rozpočet, avšak s investíciami do ďalších pamiatok areálu sa neplánuje. Napriek tomu, že predstavy verejnosti o budúcom využití Medeného hámra sú spojené aj s príťažlivou halou elektrolýzy, prípadne laboratórií z 19. storočia. Celkovému areálu by pristali aj vodné náhony a mlyny, ktoré by miestu dali špecifický výraz.
Vedúci skupiny pri MsÚ hovorí o nedostatku financií a súčasne o snahách dohodnúť sa s majiteľmi pamiatok. Takéto plány sme však z MsÚ počúvali aj roky predtým a teraz opäť maskujú chýbajúcu vôľu. Mesto ukazuje prstom na Banskobystrický samosprávny kraj a je pravdepodobné, že sa jeho postoj do volieb nezmení.
Je otázkou či má verejná správa rokovať s ľuďmi, ktorí očividne poškodzujú spoločnosť a to aj za podpory štátnej správy. U nás nie je zvykom, aby boli majitelia primerane postihovaní za zanedbávanie starostlivosti o kultúrne pamiatky, alebo dokonca za ich zbúranie. Časy sa však menia a príslušný pamiatkový úrad by mal konať.
Robiť preventívnu údržbu strechy by majiteľov nestálo až tak veľa a mali by sa čím brániť. Zrejme nepredpokladajú, že sa raz postavia pred súd. Venujú sa iným prioritám, ako je získanie stavebných pozemkov v lukratívnych častiach mesta a na kultúrne hodnoty ich nemá kto jasnejšie upozorniť.
Ak sa pozrieme na podnikateľský profil vlastníkov spomínaných pamiatok v Medenom hámri, zistíme, že nejde o chudobných dedičov, ktorí by nezvládali základnú údržbu zdedeného majetku. Hudobovci majú založených viacero firiem, niektoré so sídlom v Californii a podnikajú spoločne napríklad aj s Hamšíkovcami.
Môžeme dúfať, že sa objaví nový majiteľ, ktorý by Medený hámor prijal napríklad ako výzvu pre jedinečnú reklamu? V každom prípade pokračovanie pomoci Medenému hámru je vo zvýšenom prejavení verejného záujmu.
Verejný záujem pomáhal aktivistom, naštartoval mestský úrad pre kúpu dvoch spomínaných pamiatok ale aj majiteľa k ich predaju. Stačí tak málo, aby sme prestali strácať kultúrne pamiatky a s nimi aj svoju identitu, hodnotu a úctu.
