Moja drobná námietka začína trocha počerne, ale z odstupom času sú to celkom veselé príhody a skúsenosti.
Stalo sa v roku 2002 a 2003, že z nedostatku inej činnosti som pristal na ponuku stať sa členom predstavenstva okresu Bratislava II strany HZDS. Po voľbách 1998 veľmi ľavicovej k voľbám 2002 veľmi pravicovej. Okrem statočnej práce dobrovoľného aparátčika som len zbežne sledoval moje premieňajúce sa okolie. Darmo vždy platí, že nikto nie je doma prorokom.
A stalo sa. Po vyhratých voľbách 2002, aj parlamentných aj komunálnych, mi už bolo nad slnko jasnejšie, že nie je možné fungovať úspešne ďalej bez zmeny životnej náplne programu a stanov.
Dobre, dosť bolo, povedali sme si viacerí, s cieľom zmeny bežnou "demokratickou" cestou hlasovaním "voľnou" súťažou názorov o ten najlepší. Čuduj sa svete, z 39 prítomných ("väčšiny" zo 134 pozvaných) delegátov krajského snemu HZDS Bratislava vo februári 2003 bolo pri verejnom sčítavaní hlasov 47 za voľbu niektorých "dosadených" podpredsedov. Pri námietke, že prítomných je menej ako zrátaných hlasov sa nám dostalo odpovede od istej znova poslankyne NR SR, že to nevadí a že ak neveríme v správnosť zrátavania hlasov kľudne môžeme zopakovať voľby. No a tak sa volilo. Už bezomňa. Hovorí sa tomu sila väčšiny.
