1. Ak idete na huby, zoberte košík a nožík a vydajte sa do lesa bez dlhých príprav. Ak ste si príliš istí tým, že hríby nazbierate, zvyčajne sa vám neukážu. Bruno Tessaro v Hubách do vrecka nabáda obliecť si košele a odev pestrých farieb. Ak je vás zďaleka vidieť, nenájdete viacej húb. Skôr naopak. Ja som najviacej hríbov nazbierala v letných bledozelených šatách, keď som so psom vybehla do lesa na prechádzku.
2. Podľa väčšiny zásad zbierania húb zbierame len huby, ktoré bezpečne poznáme. Lenže ak už vyše hodiny neviete žiadne zdravé a známe huby nájsť, začína byť pohľad do prázdneho košíka nepríjemný. Zbierajte teda aspoň samorasty alebo iné zaujímavé predmety. Povedzte si, že je príjemné tráviť čas prechádzaním sa v lese. Odfoťte si pavúčiu sieť. Stačí hodinka, dve a keď už s tým nebudete rátať, hríby sa ukážu.
3. Aj staršie deti po prvej hodine hubárčenia chcú ísť domov.
4. Zaslúžite si všetko po čom túžite. Vizualizujte. Je veľmi dobré si v nezáväznej chvíľke povedať: “Chcel by som nájsť dubáky.” Vesmír vám potom v lese prinesie do cesty miesta s tým správnym podhubím.
5. Vyberte sa na túru. Vtedy sa uvidíte v lese množstvo suchohríbov a bediel, ktoré by normálne skončili v košíku, ale pred vami je ešte dlhá cesta. Jediné čo by vás presvedčilo improvizovať sú dubáky. Našťastie obal na ruksak unesie aj dve kilá hríbov smrekových.
