Dcéra sa v roku naučila chodiť, kočík sme predali. Voľné chvíle sme venovali trojkolkovaniu, bicyklovaniu, lyžovaniu a chodeniu na túry. Ako začala chodiť do školy, pribudlo aj učenie.
Veľa času nám vypĺňal aj problém, kde bude naša rodina bývať. Dcéra mala sedem rokov, keď sme sa piaty krát sťahovali. Tentoraz do vlastného bytu.
Popri zamestnaní som si urobila vysokú školu. Päťročné štúdium mi s ročnou prestávkou zabralo šesť rokov.
Dcéra mala v lete dvadsať rokov. Začala študovať na vysokej škole mimo nášho mesta.
Žijem bez partnera, takže takmer nemusím variť ani prať. Chodievam na prechádzky s dcériným psom a dumám nad tým, čo som to vlastne plánovala v živote robiť, predtým ako mi ho určovali povinnosti? A tu prichádza tá chvíľa, keď sa cítim ako Macko Pú:
"Tady jde se schodů za Kryštůfkem Robinem Michal Medvěd hlavou napřed, bum, bum, bum. Jinak to ani neumí, ale někdy mu připadá, že to přece jen musí jít taky jinak; jen kdyby tak mohl na chvíli přestat tlouci hlavou o zem a zamyslit se nad tím, jistě by na to přišel."
