Ako hovorí Jerome K. Jerome, je málo štrnásťročných, ktorí by sa za seba nehanbili, keby sa videli v štyridsiatke.
Chvalabohu vesmír sa mi už v dospievaní zdal príliš studený. Ale s cestovaním po svete som rátala. A nemali to byť dovolenky v Chorvátsku, výlety do susediacich krajín a víkendy v európskych mestách. Malo to byť dobrodružstvo.
I’m going on an adventure!
Už to tak vyzerá, dostane sa mi privilégia, spoznať život iného národa. Nebudem len turista so sprievodcom v ruke a fotoaparátom na krku. Našla som ponuku na prácu pre dobrovoľníka na Islande. Prihlásila som sa a obratom ma prijali. Nasledovalo pár týždňov, keď som sa zmietala medzi dôvodmi, prečo nie je rozumné ísť a prečo je životne dôležité ísť.
Je celkom ťažké vysvetliť svojmu okoliu, že odchádzam pracovať zadarmo, len za byt a stravu. Prečo pracovať a nedostávať za to výplatu? Nechcem radšej cestovať len tak, alebo venovať sa svojej kariére? Je mojou motiváciou groteskná snaha zachrániť svet? Na druhej strane mi veľa ľudí fandí. Páči sa im predstava úniku z každodennej rutiny. V krčme sa máme o čom rozprávať.
Musela by som sa sama pred sebou hanbiť, ak by som nešla. A to nie len v štrnástich. Kúpila som si letenku a zrazu som bola šťastná. Už sa len pár krát vyspím a dobrodružstvo sa začína…
“He is truly wise who has travelled far and knows the ways of the world. He who has travelled can tell what spirit governs the men he meets”
(“Hávamál”, part of the “Eddukvæ›i” – Elder or Poetic Edda)
