Svadba v polovici života

Písmo: A- | A+

Na prvom rande mi Branko nadšene ukázal vizualizáciu rekonštrukcie starého hostinca s nádherným výhľadom. Zaviedol ma do zarasteného domu so zatekajúcou eternitovou strechou.

Dvor bol plný žihlavy a vecí, ktoré predchádzajúci majitelia už nepotrebovali. Predpokladaná cena rekonštrukcie sa šplhala do závratnej výšky. Nechcela som mu kaziť radosť, ale plán na obnovu bol čistá utópia.

Neobývaný hostinec na kopaniciach
Neobývaný hostinec na kopaniciach (zdroj: Branislav Uherek)

Svadba

O štyri roky a štyri mesiace neskôr sme v opravenom hostinci s fungujúcou reštauráciou mali svadbu. Trvalo asi dva roky, kým ma môj muž presvedčil, aby som do projektu išla s ním. S architektkou Luciou Marušic sme našli riešenie, ktoré rešpektovalo pôvodný charakter budovy a tradičné stavebné materiály ako hlina, kameň a drevo. Nebolo to ľahké. Hostinec stojí v Chránenej krajinnej oblasti, na kraji lesa bez vodovodu, či kanalizácie, s nízkym elektrickým pripojením. Pracovali sme zároveň na biznis pláne budúcej prevádzky. Hľadali sme zdroje finacovania. Strávili sme mnohé hodiny konzultáciami a štúdiom gastro príbehov. Nakoniec bolo samozrejme všetko úplne inak. Aj keď nás stále každý deň čaká množstvo práce, otvorenie hostinca sme oslávili našou svadbou. 

Svadobná výzdoba zrekonštruovaného vyše storočného hostinca
Svadobná výzdoba zrekonštruovaného vyše storočného hostinca (zdroj: Majulo Šicko)

Prípravy

Nevenovali sme veľa času jej príprave. Ale nie sme úplní mladíci, tak sme mali dosť času si ujasniť priority. Chceli sme sa podeliť o radosť z fungujúceho hostinca s našimi najbližšími, ale aj s mnohými priateľmi a kamarátmi, ktorí nám fandili počas rekonštrukcie. Zabezpečili sme hlavne jedlo, pitie a svadobné koláčiky. Tortu sme dostali ako prekvapenie. Počasie nám prialo, obrad sa odohrával na nádvorí, ktoré bolo vyzdobené náletovými vyše dvojmetrovými pajaseňmi vo veľkých zaváracích fľašiach s bielymi stuhami a množstvom kvetov vo vázach Druhého dychu i v záhonoch. Na záver sme vypustili dve biele holubice. Tým sa dary živých zvierat neskončili. Dostali sme párik aj kôz Cyrila a Kristýnu, ktoré milujú objedať stromčeky. Preto sme ich rýchlo presťahovali zo Sadu u Harušťákov pod hostinec, kde je narobia menej škody.

Prvý krát sme prekročili prah ako manželia
Prvý krát sme prekročili prah ako manželia (zdroj: Majulo Šicko)

OLO a Druhý dych

Hostina bola v hlavnej sále. Použili sme všetky stoly a stoličky, ktoré máme a ešte sme zopár vypožičali. Väčšina našich tanierov pochádza z bazáru OLO (Odvoz a likvidácia odpadu Bratislava), kde sa veci, ktoré niekto vyhodil dali kúpiť. Na stoloch boli krajky po mojej babke a vázičky z bielych vínových fliaš Druhého dychu s kvetmi.

Všetko je pripravené na hostinu
Všetko je pripravené na hostinu (zdroj: Majulo Šicko)
Hostinský v radostnom očakávaní svadby
Hostinský v radostnom očakávaní svadby (zdroj: Majulo Šicko)

Večer, keď prišli ďalší hostia bol živý koncert. Janka Máčovská zahrala svoje kopaničiarske pesničky a Branislav Hargaš zahral na fujare a drumbli. Potom sa začalo tancovať. Ale do rána sme nevydržali, bol to krásny a namáhavý deň.

Manželia hostinskí
Manželia hostinskí (zdroj: Majulo Šicko)

Kríza stredného veku

Blogy som začala písať v roku 2013, keď som prechádzala krízou stredného veku. Mala som všetky dôvody byť spokojná, ale šťastná som nebola. Vybrala z mojej komfortnej zóny ako dobrovoľník na Island a naučila som sa opäť byť šťastná. Kríza bola zažehnaná.

Skryť Zatvoriť reklamu