Dozvedeli sme sa ako napodobiť Sama Marca. Prešli sme si vyčerpávajúcim spôsobom podoby hate speech v českej politike. Štatistiky ukázali, že čitatelia nemajú radi úvahy ale riešenia problémov. Klára Kalibová nám porozprávala o prípadoch, keď nenávisť nezostane pri rečiach a Steve Jobs by mal radosť z výborného Toma Nicholsona, on jediný nepoužil PowerPoint.
Pre mňa bol najzaujímavejší príspevok Rada Ondřejíčka. Prišiel v tričku, ktoré spája tradičný vyšívaný ornament a schopnosť veci pomenovať pravými menami. Vysvetlil nám, že v “TUPOTE” sme si všetci rovní. Nadsázka a rúcanie tabu v humore rozprúdilo diskusiu. Cynická obluda ponúka namiesto objektívnych a zaujímavých informácií subjektívne a vtipné glosy. Teda vtipné len pre skupinu ľudí, ktorú práve nezosmiešňuje. Je to hate speech alebo normálny čierny humor? Napriek svojej nekorektnosti Cynická obluda má stovky tisíc návštevníkov mesačne.
Po prednáške padol dokonca návrh, že by sme mali mať zoznam vecí, z ktorých sa sranda nerobí. Mala by na ňom byť Panna Mária a podobne. Nedospeli sme k zhode, čo je už za hranicou.
Po návrate domov som z nočného stolíka vytiahla knihu I HATE DOLPHINS . Mám ju radšej schovanú v stolíku, nie na stolíku. Keď som si kreslené vtipy Hugleikura Dagssona čítala na Islande, smiala som sa v kníhkupectve nahlas. Všetci moji islandskí priatelia mali doma zavesené plagáty s jeho kresbami, najradšej s podpisom autora. Medzi Slovákmi a mojimi príbuznými som sa stretla s veľmi rozpačitými reakciami.
Dôvod tkvie v tom, že ak by sa zoznam vecí, z ktorých sa sranda nerobí napísal, bol by okamžitou inšpiráciou pre Hugleikura. Robí vtipy zásadne iba o veciach, o ktorých by sa nemalo žartovať. Láme všetky tabu. Ak vás niečo ľahko pobúri, rozhodne ju neotvárajte. Vtipy sú o spackaných potratoch, znásilnení, inceste, zneužívaní drog, nekrofílii, pedofílii a svoje miesto tu má aj krutý sexuálny humor. Snorri Asmundsson urobil videoportrét autora , v ktorom vysvetľuje svoje nutkanie venovať sa spomínaným témam.
Moja myseľ nie je natoľko otvorená, aby som ktorúkoľvek z týchto tém schvaľovala. Napriek tomu čierny humor považujem za najvyššiu formu humor od dôb, keď sme celá rodina na Viedni pozerávali skeče Monthy Pythons.
Na seminári sme nenašli ideálny recept ako pracovať s citlivými témami. Ale pre mňa cestu ukazuje motto turistickej rozhľadne v Malých Karpatoch: “Pohyb, humor a pohár vína denne.”
PS: Zdá sa, že redakčný systém SME má svoje hranice a tak mi prešli len menej urážlivé vtipy :) An unexpected error occure, please try again!
