Slováci žijú na rovnakom území už od deviateho storočia. V minulom storočí sa zrazu presunuli z Východného bloku do Strednej Európy. Ešte im to nedošlo. K voľbám do Európskeho parlamentu ich prišlo iba vyše desať percent.
Rýchle rozdelenie Slovákov a Čechov je už dnes samozrejmosťou. Pragocentrizmus skončil a Slováci dokážu hovoriť o Čechoch aj s úsmevom na tvári. Napríklad, keď porovnávajú svojich prezidentov.
Je to národ holubičí, nemá bojovnosť v krvi. Napriek tomu v roku 1944 povstal. Povstanie si hneď po vojne privlastnili komunisti. Našťastie sa potvrdilo, že lož má krátke nohy a dejiny sa už prepisujú.
Slováci sa radi venujú skupinovým športom. Najlepšie chutí pivo po tréningu a s partiou.
Slováci sú veľmi pracovitý národ. Sú tak zvyknutí na ťažkú prácu, že jej nedostatok musia nahrádzať alkoholom.
Pravidlá a zákony sú pre Slovákov posvätné. Najmä, keď ide o ostatných.
Ženy sa na Slovensku tradične starajú o rodinu a domácnosť. Majú menej platené zamestnania. Muž je hlavou rodiny. Krk, ktorý určuje kam sa hlava pozerá, ale ovláda žena.
Dnes sa už vidiečania nesťahujú do miest so živou hydinou. Na Slovensku je však stále viacej ľudí, ktorí vyrastali za zvukov dedinského rozhlasu a nemárnili dospievanie prechádzkami po korze.
Slováci sa radi prezentujú ako moderný národ, veď nedávno obhájili svetové prvenstvo v počte vyrobených áut na obyvateľa. Už len uviesť do praxe obľúbené porekadlo: “Aká práca, taká pláca.”
Ako spieva Lasica, Satinský a Filip: “Občas nás to strašne zlostí, lebo nie sme takí sprostí ako vyzeráme. My sme neponúkli svetu Pytagorovu vetu a napriek tomu sme tu a s tým sa bude treba zmieriť.”
