Spoločnosť si uvedomuje dôležitosť vzdelania a preto sa snaží aby mladú generáciu vychovávali ich najlepší ľudia. Akási elita, vzdelanostná, intelektuálna, morálna, charakterová či finančne dôstojne zabezpečená. Niečo zabezpečí štát, respektíve zriaďovateľ, určí vzdelanostnú úroveň učiteľov, určí podmienky celoživotného vzdelávania učiteľov, zariadi školy, učebné pomôcky, poskytne primerané platové ohodnotenie učiteľov. Niečo urobia rodičia žiakov, podporia autoritu učiteľov, napríklad tým, že nabádajú svoje deti aby učiteľa pozdravili, poslúchali, učili sa pod. Niečo však musia urobiť aj učitelia. Jeden múdry človek bol raz povedal:
"Skutočné vyučovanie sa koná len tam, kde žiaci trvajú na tom aby sa niečo naučili. Všetko ostatné sa podobá chovu dobytka."
Aby na školách prebiehalo skutočné vyučovanie, o to sa musia postarať v rozhodujúcej miere už samotní učitelia. S vedomosťami získanými v škole vystačíme len krátko, vzdelávať sa musíme neustále, teda celý život. Učitelia by mali u žiakov vzbudiť radosť z učenia, v škole a potom aj v živote. Mali by byť príkladom hodným nasledovania.
Toto je ideálny stav, skutočnosť je taká, že ideálny nie je štát, rodičia, ani učitelia. Svoju nespokojnosť, s daným stavom vecí, začali prejavovať učitelia. Ako vysokoškolsky vzdelaní ľudia, nárokujúci si štatút intelektuálnej elity národa, mohli vedieť, že bez spojencov veľa nedokážu. Bez podpory kolegov, školských odborov, či opozičných politických strán sú osamotení a Draxler môže ich požiadavky ignorovať. Situáciu hneď využil Fico a s odborármi uzavrel dohodu, že sa môžu podieľať na vypracovaní vládneho programu, ak samozrejme, vyhrá voľby. Lepší predvolebný ťah by nevymysleli ani volební mágovia Smeru.
,
