Napríklad, odborníci zistili, že muži zobrazení na tritisíc rokov starej váze sú tiež homosexuáli. Nerozumiem uvedenej problematike, preto mi nezostáva nič iné ako im veriť. Červík pochybností však vŕta ďalej.
Žijem v spoločnej domácnosti s manželkou a deťmi, rovnako ako mnoho iných. Rodinný život sa odohráva za dverami nášho bytu, skrytý pred zrakom verejnosti. Na verejnosti sa prezentujeme iba vláčením nákupov, cestovaním a ostatnými činnosťami, zabezpečujúcimi chod našej domácnosti. Iná situácia nastane, keď sa spolu so susedom vyberiem na futbal. Nechodíme tam zamestnávať usporiadateľov či nebodaj políciu. Obdivujeme samotnú hru, ktorá dokáže urobiť z dospelých mužov malých chlapcov a z malých chlapcov dospelých mužov. Nepotrebujeme ani veľa slov, aby sme vedeli oceniť vydarenú akciu, či neobvyklú technickú parádu. Rovnako vieme pohľadom vyjadriť aj sklamanie z nepodarenej akcie, alebo kiksu hráča. Po futbale obyčajne zájdeme na pivo, kde zhodnotíme celý zápas a posúdime ešte strategické zámery oboch mužstiev.
Posedenie pri pive, je aj príležitosť na sociálne kontakty, preberieme tam radosti a problémy politického, pracovného, zdravotného, či rodinného života. Máme to vymyslené lepšie ako v Amerike, tam ak sa niekto potrebuje vyrozprávať, zaplatí si psychológa a ten ho počúva a uznanlivo prikyvuje hlavou. To, že si niekto vypočuje jeho problémy, už stačí na obnovenie duševnej rovnováhy. Rovnakú službu poskytujem ja susedovi sused potom mne. A platíme iba pivo.
Ak o tritisíc rokov neskôr, nejaký znalec 21. storočia, si pozrie naše fotografie, určite nás označí za homosexuálov. Najmä keď už nebude existovať pravdepodobne futbal ani pivo. My však vieme už teraz, že zdanie ho oklame.
