chcieť časť majetku bohatých a demokracia im to dá. Mladí budú chcieť práva starých, ženy budú chcieť práva mužov a cudzinci chcieť práva občanov, a demokracia im to dá. Zločinci budú chcieť obsadiť verejné funkcie a demokracia im to umožní. A až zločinci demokraciu nakoniec ovládnu, pretože zločinci od prírody túžia po pozíciách moci, vznikne tyrania horšia než tá, ktorú dokáže vytvoriť najhoršia monarchia, alebo oligarchia.“
Je zaujímavé, že jeho slová sú platné aj dnes. Ako sa teda štáty bránili a bránia vzniku zlej tyranie? Jednou z možností je zločincov nepustiť do verejných funkcií. V sovietskom Rusku to riešili tak, že kandidátov na verejné funkcie vyberala komunistická strana. Rozhodujúcou bola snaha zabezpečiť aby sa verejná funkcia nestala zdrojom osobného úžitku funkcionára, alebo jeho rodiny. Logika tohto postupu sa opierala o fakt, že hodnoty, ktoré vytvorí spoločnosť, patria spoločnosti a nemali by si ich prisvojiť jednotlivci. Napriek veľkým rozdielom medzi teóriou a praxou, tento model, okrem iného, prispel k tomu, že Rusko sa zmenilo zo zaostalej krajiny na svetovú veľmoc, za historicky krátky čas. Takýto model v súčasnosti používa Čína.
Druhou možnosťou je sprístupnenie verejných funkcií všetkým občanom, vrátane zločincov a vytvorenie súhrnu opatrení, ktoré majú zabrániť zneužívaniu verejných funkcií. Patria sem, obmedzenie dĺžky vykonávania funkcie, dôsledná kontrola výkonu funkcie, obmedzenie podnikania počas výkonu funkcie a pod. Dĺžka vykonávania funkcie je obvykle stanovená na dve funkčné obdobia, kontrolu vykonávajú kandidáti, ktorí vo voľbe neuspeli, štátne úrady, novinári a samozrejme voliči. Verejná funkcia má však aj benefit, ktorý ju robí neskutočne príťažlivou, tým je trestnoprávna imunita, ktorá sa vzťahuje nielen na obdobie výkonu funkcie, ale aj obdobia pred a po nej. Pravdepodobne preto, že hlas voličov, ktorý je rozhodujúci pre získanie funkcie, sa považuje za jedine objektívny a nespochybniteľný a navyše vzniká dojem, že verejné funkcie zastávajú bezúhonní ľudia.
Podobnú imunitu ako verejné funkcie poskytujú však aj politické strany. To je možno dôvod, prečo je u nás taký veľký počet strán. Vedomie beztrestnosti ich vedie k presvedčeniu, že zákony môžu porušovať, napríklad zákon o financovaní volebnej kampane a iné.
