Na ulici sa nerozlišuje, či je sviatok, pracovné voľno alebo Vianoce. Každý ide na 100% a snaží sa získať čo najviac pre seba, napokon, ako každý iný deň. Keby nebola všade tá „blbá“ vianočná výzdoba, ľudia by nedávali prehnané prepitné za sexuálne služby a pumpár mi nenosil každú chvíľu čaj, ani by som si nebola všimla, že sa niečo deje. Netrápila som sa s kým, alebo kde budem na štedrý deň a či vôbec budem večerať. Moje starosti sa točili okolo úplne niečoho iného. Či si mám kúpiť tovar vo veľkom, či si mám obliecť podväzky, či mám „poctivo“ robiť alebo niekoho seknúť o všetky prémie a mať pokoj aspoň na päť hodín.
Človek by si myslel, že na Vianoce nikoho nestretne vonku a opak je pravdou. Pamätám si veľmi presne, že práve vtedy bol o našu prácu ohromný záujem. Dievčatá robili ako na bežiacom páse. Neviem, čím to bolo spôsobené, ani sa tým nemienim zaoberať. Podstatné bolo, že sme tam nemuseli dlho mrznúť a prachy sa sypali. Chlapi nemali ani tak záujem o sex ako o to, aby sa posťažovali z toho čo ich trápi. Nikdy ma to nezaujímalo, ale keď dal dva litre, tak som ho ochotne počúvala aj dvadsať minút. Stáli klienti si našli čas, aby doniesli nejaký ten darček a nezabudli dodať, že im manželka zas kúpila presne to, čo nechceli.
U dílerov to bolo rôznorodé. Väčšina z nich však robila aj cez tieto sviatky. Stoly sa prehýbali pod ťarchou dobrôt, ktoré boli nakúpené za feťácke peniaze. Deti dílerov podostávali „nové“ mobily, playstationy a domáce kiná, ktoré závislí chalani pred chvíľou ukradli. Ak som už naozaj mala veľa peňazí, tak som sa zastavila u svojich starých dílerov, aby som si vyplatila dlhy. Nie preto, že by sa vo mne pohlo svedomie, ale preto aby som si po novom roku mohla narobiť ďalšie.
Po novom roku nastane finančný útlm. Ľudia minú všetky peniaze a až do marca, kedy sa podáva daňové priznanie, nastanú zlé časy pre nás všetkých. Toto všetko som musela zohľadniť, práve preto, aby som si zabezpečila ďalej dávky, na ktoré som bola zvyknutá. Keby nebolo nechutne bohatých ľudí, ktorých sa Vianoce nijako finančne nedotknú, tak neviem, ako by som prežila. No tých však nerastie veľa a tak som sa musela činiť, aby to klaplo. Presvedčiť ich, že práve ja som tá pravá, ktorej majú platiť nehorázne sumy, dalo prácu. A potom nech mi niekto tvrdí, že byť šľapkou je jednoduché! Sústavne klamať, zavádzať a ešte to vydávať za pravdu, tiež nie je maličkosť. Jedno pošmyknutie z mojej strany a celá vec išla do hája. Už to dávno to nie je o roztiahnutí nôh a...
Napriek tomu, že som nikdy netúžila byť obdarovaná na ulici, sa môžem pochváliť niekoľkými darčekmi.
Rok 2004- znásilnená 24.12 troma chlapmi
Rok 2005- predvedená na políciu, kvôli ataku jedného klienta, čo ma zbil tak, že som si nespoznala vlastnú tvár pri pohľade do zrkadla
Rok 2006- okradli ma, zobrali mi dokonca aj topánky
Rok 2007- zadržaná na polícií z podozrenia prechovávania a distribúcie drog
Rok 2008- radšej si to ani nepamätám, asi to bolo tak zlé
Dnes idem domov na Vianoce. Bude to konečne niečo iné. Pokúsim sa vyhnúť všetkému, na čo som bola zvyknutá a som si istá, že to dopadne viac ako dobre. Dokonca som dostala echo, že budú aj darčeky. Iné, aké som získala po uplynulé roky
