Začínam odznova žiť (Prečo)

Ale k veci! Rozoberala som s ním moje doterajšie úspechy a debata nás zaviedla k tomu, že prečo sa taká stroskotaná a odpísaná existencia ako ja, rozhodla dať veci do poriadku. Ak by niekto čakal jednoznačnú odpoveď z mojich úst, tak by sa teda načakal. Jednoducho jasnú odpoveď nemám. Siahodlhý rozhovor s Vladom ma prinútil zapnúť moje zostávajúce mozgové závity ( a veľa ich teda nie je) a posnažiť sa to ozrejmiť hlavne sebe a aj vám, ak by ste mali záujem. Najradšej by som bola, keby si to prečítala nejaká stratená existencia, ktorá bojuje o vlastné prežitie. K takým som patrila pred časom ešte aj ja. Nechcem, aby to niekto bral ako návod a nečakám ani pochopenie, ani odpustenie, lebo tento príbeh sa už stal. Na mojej minulosti už nič nezmením a jediné, čo mi ostáva je poučiť sa z nej. Hlupaňa, tiež ti mohlo zapnúť skôr! (To bolo adresované mne.)

Moje úvahy asi budú dlhšie a tak sa to nevojde do jedného článku. Napíšem to asi na pokračovanie. Ale pozor! Ak by niekto v nasledujúcom texte hľadal logiku alebo nejaké racionálne uvažovanie, tak márne. To nám feťákom chýba.
Budem sa zaoberať mojím príbehom, lebo ten ovládam najlepšie. Iné, podobné osudy tomu môjmu, ktoré sú mi známe sa skončili smrťou.

Za celú svoju feťácku kariéru, som absolvovala asi šesť neúspešných liečení. Z toho prvé som absolvovala v šestnástich rokoch a posledné predminulý rok. Tu je namieste otázka, prečo boli neúspešné. Dôvodom je tu požehnane a mohla by som sa tu vypisovať do Vianoc. No najzávažnejším z nich ostáva ten, že som sa liečiť nechcela. Vždy som nastúpila na liečenie preto, aby som zakryla oči buď našim, alebo niekomu inému blízkemu, ktorému na tom veľmi záležalo. To, aby som prejavila ochotu riešiť problémy, ktoré som mala, ale nevidela. Lepšie povedané nechcela vidieť. To, čo mi prinášalo fetovanie, mi stálo za všetko. Chcela by som to prirovnať k niečomu inému, aby to pochopil každý. No pravdou ostáva, že veľmi ťažko sa mi hľadá niečo, s čím by som to porovnala. Snáď orgazmus, ale aj ten by ste museli vynásobiť aspoň tisíckrát, aby sa to aspoň trochu priblížilo k pocitu, ktoré navodzujú drogy. Orgazmus síce neprináša toľko negatív ako fetovanie, aj keď je neuveriteľné, čo dokážu spraviť niektorí jedinci, aby sa vystriekali. Ale tomu sa tu venovať nechcem, možno inokedy.

Zo začiatku som podstupovala liečenia pre iných, ale musím uznať, že asi na posledné dve som išla kvôli sebe. Aj keď som sa tvárila, že ostatným robím láskavosť. Nedalo sa to už vydržať. Priala som si prestať, naozaj neklamem! No na liečení ma to hneď prešlo. Keď už prešli všetky bolesti a prekonala som krízu, nevidela som nijaký zmysel naprávať tú spúšť, čo som za sebou zanechala. Pokiaľ som fetovala, mala som iba jeden problém a to kde sa nafetovať. Načo by som tento jeden problém menila za všetky ostatné, čo prináša každodenný život?! Platiť elektriku, platiť za smeti a nedajbože chodiť do roboty. Nevidela som východisko a tak som sa vždy vrátila k tomu, čo som vedela najlepšie. Fetovať. Človek v takom rozpoložení naozaj nevidí význam všetko naprávať. A tak som naďalej dobrovoľne ostávala tou chuderou.

V živote som dva krát ochrnula dôsledkom drog, predávkovala sa a hrobárovi som ušla z lopaty najmenej päť krát. Mala som dosť možností, aby som sa dostatočne vyľakala a prestala s tým. Nestalo sa. Vždy keď som sa vrátila z nemocnice, moja prvá cesta viedla k dílerovi. Iracionálne? Možno pre všetkých ostatných, čo si tým neprešli. Ale koľko ľudí sa správa iracionálne a nemusí ani fetovať?! Napríklad. Existujú vydaté ženy, ktorých manželia im uštedria každý deň zopár faciek, ak nie poriadnu bitku. Nakoniec si ešte nájdu milenky a chcú sa rozviesť. Vtedy majú tie ženy šancu zbaviť sa toho násilníka a predsa to nechcú. Sú ochotné stratiť všetku hrdosť a hodiť sa mu k nohám a prosíkať ho, aby s nimi ostal. Toto mi takisto príde iracionálne. Dokonca ešte viac ako fetovanie, lebo mi nie je známe, že pri fackách alebo zlomenom rebre by sa pociťoval flash. Čo pri fetovaní existuje. A takýchto príkladov je strašne veľa. Takže týmto by som rada povedala, že iracionálne správanie nám ľudom nie je až tak cudzie.

Prečo sa to zrazu zmenilo a rozhodla som sa zmeniť môj osud chudery na niečo iné, sa pokúsim ozrejmiť v ďalšom článku.