Zubria zvernica pri Topoľčiankach je unikátne miesto.
Keď sa zubor dostal do Červenej knihy ohrozených zvierat, ktorým hrozilo celosvetové vyhynutie, lebo verte mi, že hrozilo a dnes by sme o ňom vedeli len z kníh a tí mladší z internetu. Aj vďaka Slovensku (ako prvá to bola Tatranská Javorina a neskôr Zubria zvernica pri Topoľčiankach) sa podarilo toto výnimočné zviera rozmnožiť a dalo by sa povedať, že aj zachrániť.
A v Zubrej zvernici pri Topoľčiankach to bolo vďaka úžasnému Putifárovi - nadrozmernému krásnemu jedincovi, ktorý prežil v tejto zvernici až do svojho 21. roku života. Síce sme skoro zažili "blamáž", keď ho ako 17 ročného (vraj už na sklonku života) chceli vydražiť na odstel. Napokon sa do toho zamiešail kompetentní, ktorí napísali na tie správne miesta a tak Putifár mohol v kľude dožiť vo Zvernici až do svojich úctihodných 21 rokov. Tu je aj v prekrásnom prostredí, blízko svojho obľúbeného odpočinkového miesta aj pochovaný.
Čo je to zubor? Je to obrovské, a keď píšem obrovské, tak aj myslím obrovské turovité zviera. Druhovo je mu najbližší bizón. Váži od 500 - 1000 kg, hoci vyššie spomínaný Putifár (záchranca tohoto druhu) vážil až 1230 kg. Jeho výška je 160 - 190 cm, no keďže k ohrade človek pristupuje zdola, jeho výška sa opticky ešte zväčší. Keď sa ku vám priblíži, prestane vám biť srdce a v žilách kolovať krv. No, potom si uvedomíte, že je síce mohutný, no je to bylinožravec. Určite vás nejde zjesť, dokonca ľudskú spoločnosť ani nevyhľadáva a na ľudí tak trochu "kašle", nie ako zvieratá v ZOO, ktoré sa pred vami budú predvádzať. Väčšinu dňa oddychuje v tieni stromov, alebo sa pomaly presúva po svojej obrovskej zvernici.
Ak chcete spoznať jeho spôsob života, odporúčam prejsť celý náučný chodník. Trasa je nenáročná a veľmi pomalým nedeľným krokom, keď čitate aj náučné tabule a necháte deti spoznať Putifárov obľúbený kútik lesa trvá cca 45 minút chôdze v nádherne zalesnenom prostredí s krásnymi výhľadmi na pohorie Tríbeč.
No môžete ho nájsť aj vo voľnej prírode, no nie pri Topoľčiankach, lebo to by znamenalo, že ušiel, ale v Poloninách, kde je a aj v minulosti bolo jeho prirodzené prostredie. Pôvodne obýval skoro celú Európu, no na začiatku 20. storočia mu hrozilo reálne vyhynutie. Vďaka kontrolovanému chovu sa ho podarilo zachrániť (v Európe žilo už len posledných 54 jedincov) a prinavrátiť ho do voľnej prírody, kde dodnes žije a voľne si migruje z Poľska ku nám a naopak. Žiadna corona ho nezastaví...
