Po pokojnej ceste sme sa šťastne dostali až do Barcelony. Prišli sme na pláž a tam som pocítila ten úžastný závan príjemného morského vánku...Signalizoval slobodu, voľnosť a to, že som konečne samostatná...a tiež to, že mám piesok v očiach...
V jednej internetke sme našli zaujmavý inzerát, hľadali nájomcov do bytu v Barcelonete. Sme tam skočili a milá a taká kúzelná španielska babička nám ho po dlhšom presviedčaní zverila....(babička by sa hodila do španielskej verzie Mrázika) Takto sa nám otvoril ešte viacej svet a všetko začalo naberať ten pozitívny smer...
S novým bytom sa začali v našom vzťahu s kamarátkou diať divné veci...Najprv to začalo tým, že treba vybaviť byt... A prvá hádka....Ďalšia nasledovala asi deň po tej predošlej... Bola o typickej veci...o peniazoch... O tom, že si musím nájsť nejaký poriadny job, že nás tie moje sem-tam zarobené peniaze z festivalov neuživia...Márne jej bolo vysvetlovať, že s mojou trápnou španielčinou to dotiahnem maximálne na pomarančovú plantáž bolo jej to jedno... Do cudziny prišla s jasným zámerom, typickým pre Slovákov rýchlo sa nabaliť, rýchlo získať peniaze a hneď si žiť ako prasa v žite...
Po dvoch týždňoch "usilovného" hádania sa som sa konečne odhodlala nájsť si job...Našla som si takú malú krčmičku kde som mala robiť ako čašníčka a sem tam aj niečo načapovať. Kamarátka s jej jasnou víziou milionárky si našla job v nejakej firme ako asistentka a našla si aj nového priateľa takého typického "kravaťáka" budúceho riaditeľa nejakého mega koncernu a tak sa z baby vyrastajúcej na Janis Joplin stala potencionálna manželka budúceho riaditeľa mega koncernu. Do hlavy jej natlačil svoje kaleráby, ktoré sa neúspešne snažila vtlačiť aj mne...
- Nemáš žiadny životný cieľ? Celý život sa chceš len flákať? Takto sa dostaneš len do sračiek... ziapala na plné kolo..
- Vieš čo, je to môj život zničím si ho ako chcem... s tebou si nemám už čo povedať čau...
- Tak čau viac ma tu neuvidíš....
Zbalila si svoje caky paky a odišla za svojim "kravaťákom. Mne sa v tom čase podarilo spoznať kolegu. Etiópskeho barmana s prezývkou Momo, ten sa mi stal oporou, mojou bútlavou vŕbou. Bol pre mňa najlepšou kamarátkou :) no ale o ňom niekedy nabudúce....
Po jej odchode som prepadla do obrovského smútku a prepadla ma nostalgia, hnev, zúrivosť a beznádej zároveň. Rozhodla som sa to vyriešiť najlepším spôsobom aký mohol Slovák vymyslieť - ísť sa ožrať... Na druhý deň som čakala, že príde...neprišla...neprišla ani druhý ani tretí neprišla ani po týždni... No len raz, keď sme sa mali stretnúť s Momom v jednom parku som ju stretla...Sedela tam v kaviarni pre horných 10 000 v štekloch a v kostýmčeku nad kávičkou v spoločnosti potencionálnych manželiek budúcich riaditeľov... No a ja? Lennonky od krstného, spokojný úsmev, že opäť raz vyšlo slnko, dredy, roztrhané Lewisky, skejterky na nohách a v ušiach mi hral Manu Chao...
Sadla som si do parku tak aby som na nich videla a usmiala som sa a pomyslela som si...Komu je lepšie ty tam máš husi, ktoré ťa aj tak neprijmú medzi seba no na mňa čaká človek, ktorý má srdce zo zlata... A tak sa z trosiek starého priateľstva zrodilo priateľstvo nové...Presne tak ako vstal Fénix z popola a teraz žiari na oblohe....a preto ďakujem ti Lenkaaa....
a v slúchatkách sa ozval Manu Chao Mano Negra clandestina
Africano clandestino
Janka clandestina
Marijuana ilegaaaaaal
:)
