Čo čaká slovenské zdravotníctvo v najbližších rokoch či dokonca mesiacoch? Aj nad tým som sa začal aktívne zamýšľať pri mojej poslednej návšteve lekára.
Aké sú vaše predpovede? Naozaj by ma to zaujímalo. Pretože tie z úst expertov zatiaľ nie sú vôbec ružové. (Nielen) slovenské zdravotníctvo totiž už dlhodobo trápi podfinancovanie, nedostatok personálu aj jeho starnutie, nekonečné čakanie na vyšetrenia, ale aj nízka miera prevencie. V skratke, problémov je viac než dosť. Čo s tým môžeme urobiť?
Experti zo štátnej aj súkromnej sféry si túto otázku kladú pravidelne (hodnotenie ich úspešnosti už ale nechám radšej na vás). Zázračný prútik, ktorého mávnutím nájdeme dostatok medikov či neobmedzený zdroj peňazí, ktorý vykryje všetky chýbajúce financie, zrejme nenájdeme nikdy. Môže nám však pomôcť umelá inteligencia?
Sám som súčasťou slovenskej spoločnosti InoCloud, ktorá sa venuje práve riešeniam pre umelú inteligenciu a jej využitiu v rôznych oblastiach, vrátane medicíny. A aj preto som sa začal aktívne zamýšľať aj nad tým, ako by to asi vyzeralo, keby sme AI v medicíne dokázali využiť naozaj naplno. Nuž a myslím si, že práve tu sa nám otvára priestor na mimoriadne pútavú debatu. Poďme teda na to!
· AKO BY MALO VYZERAŤ ZDRAVOTNÍCTVO 2.0?
Začnime tým, čo vlastne považujeme za ideálny stav zdravotníctva. Za mňa by malo spĺňať 3 základné ciele: kvalitnú a bezpečnú starostlivosť pre pacientov s využitím dostupných technológií, ekonomickú efektivitu tejto starostlivosti a po tretie, snahu o čo najväčšiu spokojnosť personálu. Áno, znie to jednoducho. Ale verte, že na ceste za splnením týchto cieľov by ste natrafili na viacero prekážok.
Skúsme si teda teraz k tomu celému pridať AI. Myslíte, že šanca na zmenu k lepšiemu bude väčšia?
Určite áno! Budúcnosť medicíny môže byť omnoho ružovejšia! Poskytovanie zdravotnej starostlivosti či správnej liečby za pomoci AI bude môcť byť presnejšie. AI totiž dokáže spracovať obrovské množstvo dát a pomôcť tak lekárom pri (častokrát veľmi náročnom) rozhodovaní. Zároveň, otvára priestor na zjednodušenie a zlacnenie prevencie. Ekonomickú efektivitu zdravotníctva by sme totiž vedeli dosiahnuť automatizáciou viacerých procesov. Napríklad niektoré, dnes už doslova skostnatené, administratívne úkony, ktoré zamestnancov stoja kopec času aj peňazí. No a do tretice, zjednodušenie spomínanej administratívy a zadanie jej práce do rúk AI by zvýšila aj spokojnosť zdravotníckeho personálu. Plnohodnotne sa tak bude môcť venovať tomu najdôležitejšiemu, a to svojim pacientom.
· UMELÁ INTELIGENCIA HO POSTAVILA NA NOHY. DOSLOVA!
Aj keď som zatiaľ písal hlavne o tom, kde máme medzery a čo by sa mohlo v našom zdravotníctve zmeniť vďaka AI, treba dodať, že ani dnes to už nie je žiadna utópia. Už teraz totiž môžeme v praxi vidieť viacero úspešných projektov, ktoré AI aktívne využívajú.
Nedávno som čítal fascinujúci článok o Holanďanovi, ktorý pred dvanástimi rokmi ochrnul po nehode v celej dolnej časti tela. Po rokoch neúspešných pokusov o zlepšenie jeho stavu sa zveril do rúk švajčiarskych vedcov, ktorí mu digitálne, teda v postate úplne umelo, úspešne premostili poškodený úsek jeho miechy. Vďaka tomu sa chlapík znova postavil na nohy a začal chodiť! Ako je to možné? Na transformáciu vzruchov z mozgu vedci využili AI, ktorá ich začala „prekladať“ do podnetov pre miechu.
Jasné, ide zatiaľ v podstate o ojedinelý prípad. Predstavme si však, koľkým ľuďom môže takáto technológia potenciálne úplne zmeniť život!
· „PREVENTÍVKA“ NA POZVANIE AI?
Poďme ešte k prevencii. Určite so mnou budete súhlasiť, že pre správne fungovanie zdravotníctva je doslova kľúčová. Žiaľ, aj napriek tomu chodí na pravidelné preventívky stále len veľmi málo ľudí. Aj v tomto však môže AI podať lekárom pomocnú ruku. Ako? AI spracuje obrovské množstvo dát (chorobopisy, údaje z vyšetrení, dáta zo smart zariadení či demografické údaje) a prepracuje sa tak k vzorcom, ktoré v systéme automaticky ukážu na rizikových ľudí.
Z AI sa však dá vyťažiť ešte oveľa viac! Keby fungoval tento systém aj s pomocou AI, takto zvolených pacientov by mohla IA prednostne volať na preventívky a znížiť tak riziko vzniku ich ochorenia, resp. ho včas zachytiť v prípade možnej liečby. Ako sa hovorí: „aj vlk sýty, aj ovca celá“. Takýto systém by zlepšil životy pacientov, ale aj ušetril veľa peňazí na nákladnú liečbu v neskorých štádiách ich chorôb.
Áno, dnes už AI používajú viacerí lekári na pomoc s detekciou rôznych ochorení, napr. nádorov zo skenov z CT či MRI. Zároveň, mali sme tu už aj viaceré pokusy o mobilné aplikácie, ktoré by na základe fotky dokázali určiť rizikové miesta na vznik rakoviny kože. A aj keď sú mnohí ľudia k týmto „vynálezom“ skeptickí, ja to vidím skôr optimisticky. Ak sa na základe akejkoľvek appky podarí niekoho včas dostať k lekárovi, je to vždy výhra. A človek, ktorý pôjde na kontrolu aj na základe chybne určeného rizika, určite nič nestratí. Môže len získať.
· KARTY SA MIEŠAJÚ UŽ AJ VO FARMACEUTICKOM PRIEMYSLE
A čo tak vývoj liekov? Nájdeme pre AI uplatnenie aj v tomto smere? Samozrejme! A aj v tomto prípade tu už dokonca máme niekoľko pozitívnych výsledkov. Spoločnosť Insilico Medicine napr. oznámila výrobu prvého lieku, ktorý bol vyvinutý čisto za pomoci AI, pričom aktuálne je už v 2. fáze testovania. Navyše, v testovaní sú už aj lieky na rakovinu lymfatických uzlín či rôzne neuromotorické poruchy.
Výsledok toho, ako veľmi môže AI zmeniť farma priemysel tak budeme môcť vidieť už v najbližších rokoch. S prístupom k správnym dátam môžeme potenciálne vyrábať liečivá pre konkrétnych ľudí úplne na mieru (presne podľa ich potrieb, zefektívňujúc liečbu a znižujúc ich nežiadúce účinky).
Tu sa však dostávame aj k akýmsi úskaliam AI v zdravotníctve. A to dátam a ich bezpečnosti...
· ČO NA TO HOVORÍ WHO?
Jasné, predstava o zlepšení zdravotníctva vďaka AI znie veľmi lákavo. Fungovať to však bude len vtedy, keď budeme systémy „kŕmiť“ obrovským množstvom osobných a mimoriadne citlivých dát. A to, samozrejme, otvára mnohé bezpečnostné otázky.
Logické teda je, že otázku AI v zdravotníctve neberie na ľahkú váhu ani Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Tá okrem vyzdvihovania jej potenciálu v najnovšom dokumente poukazuje aj na jej hrozby. A niet sa čo diviť! Nesprávnym či nezodpovedným zaobchádzaním s citlivými dátami pacientov môžeme totiž napáchať viac škody, ako účinku. WHO vyzýva na regulácie, ktoré by ich užívanie jasne zadefinovali a zamedzili ich zneužívaniu či akémukoľvek neetickému konaniu. Ostáva nám už len dúfať, že zodpovedné inštitúcie si túto výzvu zoberú k srdcu a včas prinesú aj riešenia.
Verím, že proaktívne riešenia môže prinášať aj súkromný sektor. Začať by sme mohli napr. transparentnosťou práce s dátami a ich ukladaním na miesta, kde vieme ich osud efektívnejšie kontrolovať. A aj keď to dnes s našim zdravotníctvom nevyzerá najlepšie, takéto malé krôčiky a kúsky pozitívnych informácií o úspechoch mi dodávajú nádej. Dúfam, že neostaneme iba pri nej...
