Jeseň je krásnym obdobím s nespútanou fantáziou a eleganciou.Svojou atmosférou priťahuje všetkých milovníkov prírody.
Je ako ulica plná opadaného lístia. Lístie si sadá si na zem, kde vytvára pestré farebné koberce, spod ktorých vykúkajú klobúčiky hríbov.
Vetrík sa s nimi hrá svojím chladnejším dychom. Pohadzuje ich sem a tam. Všade je počuť ich šum.
Listnaté stromy stratili svoje šaty. Mohutní strážcovia lesa sa zmenili na nevinné stvorenia.
Konáre stromov sa vypínajú k oblakom. Vedú boj, ktorý z nich sa ich dotkne ako prvý.
Hmly predstavujú závoj, ktorý zahalí tajomstvom a ukryje hranice medzi svetmi.
Husté oblaky sa na nebi pasú ako ovečky na lúke. Spoza nich na nás číha zubaté slniečko. Máva na nás svojimi žiarivými lúčmi.
Víta nás hmla. To však nemôže odradiť - práve naopak. Ak totiž mierite za inverziou, hmla v nižšie položených oblastiach je základom.
Slnečné babie leto vystriedali hmlisté rána. Súčasné počasie zároveň ponúka jedinečné možnosti užiť si inverziu.
Obloha modrá ako nezábudka pohládza stromy jemnými dlaňami. Jej belasé stuhy preniknú do každého kúta.
Nápad vystúpiť na nanajvyšší vrch Súľovských vrchov, Veľký Manín (890,6 m n.m.), nesklamal a ponúkol nádherný zážitok. Nachádza sa na území CHKO Strážovské vrchy, na západnom okraji centrálnej časti Súľovských vrchov v Manínskej vrchovine, ktorú tvora vrchy Veľký a Malý Manín. Patrí do Trenčianskeho kraja a okresu Považská Bystrica.
Inverzia v plnej kráse a vo všetkých svojich fázach – od hustej hmly až po nádherne výhľady.
Zhora sa začína tlačiť slnko a obloha sa pomaličky mení zo sivej na modrú.
Všetko je v diaľke a pod končiarmi sa stále rozprestiera biele more. Na toto sme čakali. Inverzia je v plnej kráse, s pribúdajúcimi minútami hmla postupne ustupuje a mobily plníme krásnymi fotografiami kontrastu jesennej prírody a bielej šľahačky.
Veľký Manín je pomerne husto zalesnený, vápencové bralá vystupujú vo východnej časti masívu. Na vrchol nevedie ani značený chodník a prístup je tak možný len lesným chodníkom. Dominantný vrch, viditeľný zo širokého okolia tak poskytuje len obmedzené výhľady z menších nezarastených častí.
Severné svahy masívu prudko klesajú do Maninskej tiesňavy, oddeľujúcej Veľký a nižší, geologicky a morfologicky príbuzný Malý Manín.
Okrem susedných vrchov možno vďaka nadmorskej výške pozorovať najmä Malú Fatru a Strážovské vrchy.
Zrazu je obloha jasná, pohľad čistý a človek by ani neveril, že ešte pred chvíľou nebolo vidieť prakticky nič. Oplatilo sa. Mlčky sledujeme tú krásu.
Každá pekná chvíľka má i svoj koniec a nastal čas, pobrať sa ďalej. Popoludní sa do mesta vraciam s hmlou v hlave, tak si radšej pripomínam, aké krásne je to hore nad ňou.
Fotografie: archív autorky
