Index amerického dolára sa počas minulého roka, oproti košu svetových mien, zvýšil o približne 20 %. Medzi júnom a septembrom tohto roku dosiahol dolárový index vysoké historické hodnoty, keď Federálny rezervný systém USA (Fed) zvýšil svoje úrokové sadzby o 225 bázických bodov.
Rozhodujúce je pokračujúce posilňovanie amerického dolára, ktorý si v utorok ráno polepšil voči všetkým dôležitým menám. Meny ostatných krajín sa ocitli na úrovniach, kde neboli ešte nikdy v histórii.
Euro sa v utorok ráno predávalo po 0,9679 USD, pričom ešte v pondelok večer sa jeho kurz držal tesne nad 0.97 USD /EUR. Európska centrálna banka stanovila v pondelok popoludní referenčný kruz eura na 0,9697 USD/EUR.
Dolár, ako hlavná svetová rezervná mena, profituje z neistoty na finančných trhoch. Má najväčšie zastúpenie v rezervách všetkých centrálnych bánk sveta. Až 60 percent zahraničných devízových rezerv centrálnych bánk je práve v dolároch. Ide o dominantnú menu v medzinárodnom obchode a na finančnom trhu.
Vyššie úrokové sadzby a relatívna stabilita ekonomiky USA podporili príťažlivosť dolára. Pre obchodníkov a investorov tak slúžil ako bezpečný prístav v prípade problémov na medzinárodnom kapitálov trhu.
So silným dolárom zvyčajne mávajú problémy hlavne rozvojové krajiny.Vzhľadom na to, že medzinárodní investori znižujú svoje expozície na rozvojových trhoch a odliv kapitálu, meny mnohých rozvojových krajín v roku 2022 výrazne oslabili voči americkému doláru.
Napríklad aj zvyšovanie úrokových sadzieb zvyšuje náklady na domáce pôžičky a znižuje verejné aj súkromné investície do rozvojovej ekonomiky. Tieto krajiny mávajú často vysoké úroky a preto sa financujú prostredníctvom dolára, kde sú zvyčajne nižšie úroky. Keď dolár posilní, majú väčší problém so splácaním, čo zvyčajne spôsobuje dlhovú krízu, infláciu, prepad meny a podobne.
Silný dolár tiež nepriaznivo ovplyvňuje cenu dovozu, hlavne pre rozvojové krajiny, ktoré sa pri uspokojovaní domáceho dopytu po potravinách a energii vo veľkej miere spoliehajú na dovoz. Väčšina medzinárodného obchodu sa uskutočňuje v amerických dolároch.
V tejto súvislosti mnohé centrálne banky v rozvojových krajinách výrazne zasiahli, aby spomalili znehodnotenie meny predajom svojich devízových rezerv.
Niekoľko mien Spoločenstva nezávislých štátov (SNŠ) odolalo a zhodnotilo sa voči americkému doláru. Zatiaľ čo ruský rubeľ na začiatku vojny na Ukrajine v dôsledku rozsiahlych ekonomických sankcií voči Ruskej federácii prudko klesol, rýchlo sa vzchopil a paradoxne sa stal celosvetovo najvýkonnejšou menou, pokiaľ ide o jej zhodnotenie voči „tvrdým“ menám. Hodnota rubľa vzrástla napriek dvojcifernej inflácii a poklesu ruskej ekonomiky, pričom polovica rezerv jeho centrálnej banky v zámorí zostala zmrazená.
Tento jav ovplyvnilo viacero faktorov. Po počiatočnom páde rubľa ruská centrálna banka prudko zvýšila svoju menovú sadzbu a zaviedla prísne kapitálové kontroly, zatiaľ čo vláda požadovala od vývozcov, aby predali veľkú časť svojich devízových príjmov na domácom trhu, čím podporila dopyt po rubli. Európski dovozcovia plynu boli tiež povinní previesť svoje platby ruskému dodávateľovi plynu na ruble. Medzitým sa bilancia bežného účtu Ruskej federácie zlepšila v dôsledku vyšších cien uhľovodíkov a rastúceho vývozu ropy do Ázie, zatiaľ čo dovoz klesol v dôsledku sankcií. Podobne, väčšina mien SNŠ sa po začiatku vojny na Ukrajine prudko znehodnotila, ale trend sa rýchlo obrátil s výrazným prílevom kapitálu z Ruskej federácie
Ale problémy cítia aj najväčšie ekonomiky sveta vrátane eurozóny(kde je euro dominantnou menou), Veľkej Británie, Japonska a Číny. Niektoré volia cestu intervencií centrálnych bánk, iné sa snažia zrýchliť tempo zvyšovania sadzieb, aby zmenšili rozdiel medzi výnosom dolára a vlastnej meny.
Problém však je, že zvyšovanie sadzieb podobným tempom ako v USA je síce nevyhnutná podmienka, ale pravdepodobne nie postačujúca. Skrátka, ak krajina nezvýši sadzby, jej mena ešte viac oslabí. Ak zvýši, aj tak to nemusí stačiť na to, aby výraznejšie posilnila.
Z rozvinutých ekonomík nemá žiadna vyššie úrokové sadzby ako USA, čo je situácia, ktorá nebola už veľmi dlho.
Kto platí za tovar v dolároch, nakupuje ho čoraz drahšie a stúpajú mu náklady. S tým súvisí fakt, že kto neudrží svoju menu na rozumných úrovniach voči doláru, doslovne importuje infláciu. To je v danej situácii neprijateľný scenár.
Intervencie sa postupne rozbehli počas tohto roka. Nejde len o Veľkú Britániu, Japonsko alebo Čínu. Podľa MMF za 12 mesiacov končiac júlom tohto roka predalo 16 najväčších držiteľov dolárových rezerv 672 miliárd dolárov. Zdá sa, že ani to veľmi nepomohlo.
„Sila dolára nepramení iba z toho, že Fed bude ďalej zvyšovať sadzby a tým pádom bude vyšší dopyt po jeho dlhopisoch. Ide aj o riziko globálnej recesie, ktoré je zvýšené z dôvodu vyšších ako očakávaných sadzieb po celom svete.“ (Sayuri Shirai, bývalá členka Bank of Japan a profesorka na Keio University)
Ekonomiky predstavujúce viac ako tretinu celosvetovej produkcie sa v budúcom roku znížia, zatiaľ čo rast sa zastaví v troch najväčších ekonomikách sveta – USA, Európskej únii a Číne, uviedol MMF. V roku 2023 to pre mnohé krajiny a ľudí bude „cítiť sa ako v recesii."
Mnohé krajiny si skrátka nepomôžu, sú menšie ako USA a ich ekonomika je krehkejšia. Zvyšovanie sadieb im nepomôže pri posilnení svojej meny. Intervencie zatiaľ silu dolára pribrzdili, ale nezastavili.
Situácia sa začína podobať na scénu z roku 1985, keď musela nastať koordinovaná intervencia na globálnej úrovni.
