Lukáš (16), s pomocou ocina Vojta a maminy Gitky, má za sebou množstvo turistických výstupov. Nebolo by na tom nič zvláštne, keby jeho diagnóza neznela DMO so spastickou kvadruparézou, teda s postihnutím všetkých štyroch končatín a čiastočným mentálnym hendikepom.
Obaja rodičia sa turistike venovali od mladosti. Bolo teda prirodzené, že v kočíku brávali so sebou do hôr i malého syna. Ako rástol, museli situáciu riešiť inak. Keď to terén dovolí, tlačia ho na invalidnom vozíku.
A potom šup na otcove plecia. Keďže Lukáš váži okolo 50 kg, nie je to žiadna prechádzka ružovým sadom. Preto kedysi používali aj krošňu podobnú ako majú vysokohorskí nosiči.
Neskôr si dali v Česku na mieru vyrobiť špeciálny vak, kde je Lukášova váha dômyselne rozložená. S ním zvládajú aj náročnejšie terény.
Každá jedna cesta je iná, výnimočná. Všade načerpajú veľa energie. Majú veľa zážitkov, na ktoré radi spomínajú.
Spolu zdolali Ďumbier a veľa iných kopcov či roklín, prešli Slovenský raj, veľa jaskýň, spoznávajú najkrajšie hrady, mestá, na člne splavili Malý Dunaj, Lukáš si napríklad zajazdil na motorovom člne na Liptovskej Mare. Čo by to boli za "parťáci", keby nerobili aj "voloviny" a občas nešli aj do extrému.
Zažili naozaj rôzne výkyvy počasia, hromy a blesky zalezení v stane i adrenalín, keď Vojto posadil syna na kraj Tomášovského výhľadu v Slovenskom raji.
Aj ich občas prepadnú chmúrne myšlienky. Ale trápiť sa tým, čo nemôžu zmeniť nemá zmysel. Preto žijú v prítomnosti a kde je vôľa, tam sa ľahšie nájde cesta. Vďaka rodičom a priateľom si už Lukáš splnil viaceré sny – pozrel si zápas NHL v Chicagu, bol na štvortisícovke, s pilotom a leteckým inštruktorom letel na malom športovom lietadle a mohol na chvíľu aj pilotovať!
Lukáš "nie je z cukru". Dokáže samostatne plávať, bicykluje na špeciálnej trojkolke, má rád turistiku. Fandenie a pozeranie futbalu alebo hokeja je pre neho relax.
Pri športovaní si posilňuje celé telo, čo on veľmi potrebuje. Športovanie je pre neho aj tou správnou motiváciou, ktorá ho, ako mladého muža so špeciálnymi potrebami, poháňa vpred. A inšpiruje tým aj ostatných.
Veľmi ma teší, že túto sympatickú rodinu poznám osobne, sú priateľskí a empatickí. Všade kde sa ocitnú šíria dobrú náladu. Treba ich proste zažiť. Ďakujem, že mi dovolili, aby som o nich napísala.
"Oco, ja mám také šťastie, že som sa narodil práve tebe," povedal Lukáš.
Lukimu, Vojtovi a Gitke želám zo 💗 veľa zdravia, lásky a šťastných kilometrov.
