16. júl 1945: Žeravý hríbový oblak v Novom Mexiku ohlasuje úsvit jadrového veku.
20. júl 1969: Neil Armstrong urobil "jeden malý krok pre človeka, jeden obrovský skok pre ľudstvo."
24. februára 2022: Rusko narušuje svetový poriadok a 77 rokov takmer nepretržitého mieru v Európe inváziou na Ukrajinu, čím prerušilo dodávky potravín pre mnohých z 8 miliárd ľudí na planéte.
Všetko to boli prelomy vo svetových dejinách, zlomové body, o ktorých sa bude v školách vyučovať po celé desaťročia. Všetko zmenilo nielen životy, ale aj trajektórie ľudstva, s dôsledkami naprieč kontinentmi v dohľadnej budúcnosti. Ruská invázia, zabíjanie a mrzačenie rýchlo pridali Mariupol, Bucha a ďalšie ukrajinské mestá do dlhého zoznamu európskych miest a obcí spojených s vojnovými tragédiami.
Takmer polročný boj, s desiatky tisíc mŕtvych a zranených na oboch stranách, masívne prerušenie dodávok energie, potravín prispelo k urýchleniu narušenia finančnej stability. Svet už nie je taký, aký bol. Náletové sirény, ktoré pravidelne zavýjajú nad ukrajinskými mestami, nepočuť síce v Paríži, v Berlíne ani v Prahe, no generáciám Európanov, ktorí vyrastali a poznali len mier, sa brutálne ukázala jeho hodnota aj krehkosť.
Vojna v Európe a potreba postaviť sa na jednu stranu, v záujme sebazáchovy, postaviť sa - za dobro proti zlu – tiež posunuli svetovú geopolitickú tektoniku a vzťahy medzi národmi.
Niektorí teraz s Ruskom takmer nehovoria. Niektorí sa spojili. Iní, najmä v Afrike, sa chcú vyhnúť tomu, aby boli vtiahnutí do rozpadu vzťahov medzi Ruskom a Západom. Niektorí nechcú ohroziť dodávky potravín, energie, bezpečnosť a príjmy. Rusko a západné štáty pracujú – najmä opäť v Afrike – "na strážcoch plotov", lobujú u nich, aby sa postavili na jednu stranu. Vojna na Ukrajine nastavila zrkadlo aj ľudstvu a opäť odráža jeho sklon žiť na pokraji bláznovstva, robiť kroky späť, aj keď ide o pokrok.
A pokrok bol dosiahnutý vďaka rýchlym vakcínam proti pandémii COVID-19 a dohodám o zmene klímy predtým, než ruský vodca učinil svoju historickú misiu, so zbraňou v ruke s cieľom prinútiť k návratu na obežnú dráhu Kremľa, nezávislú, západne vyzerajúcu Ukrajinu.
Svojím jednotným postojom proti invázii NATO našlo nový dôvod na existenciu. Len pred tromi rokmi v roku 2019 – predtým, ako prišiel dvojitý šok z COVID-19, najväčšej svetovej vojenskej aliancii hrozilo, že sa pomaly rozpadne. Francúzsky prezident Emmanuel Macron povedal, že utrpela „mozgovú smrť“. A potom-U.S. Prezident Donald Trump nemal veľa trpezlivosti na alianciu, ktorá bola základným kameňom bezpečnostnej politiky USA už viac ako pol storočia, reptal, že USA nespravodlivo znášajú príliš veľa obranného bremena a ostatní členovia NATO príliš málo.
Teraz NATO posiela čoraz ťažšie zbrane na použitie Ukrajinou, na jej frontových líniách a neúprosne bombarduje zákopy, ktoré hrozivo pripomínajú prvú svetovú vojnu. Rýchlo dospelo Fínsko a Švédsko, keď sa tieto severské krajiny rozhodli, že pokračovať v politike nezúčastnených krajin je príliš riskantné a že potrebujú štít dáždnika NATO proti všetkému, čo by Putin mohol urobiť ďalej. To, že sa stali 31. a 32. členom NATO, prispeje tiež k tomu, ako vojna zmenila Európu.
Ďalej, v Ázii, sú poznať tiež následné vplyvy. Čína skúma ruskú kampaň kvôli vojenským lekciám, ktoré by sa dali použiť pri akejkoľvek prípadnej invázii na samosprávny ostrov Taiwan. India, Čína a ďalšie ázijské krajiny hladné po energiach posilňujú vojnovú hruď Kremľa a podkopávajú západné sankcie nákupom rastúceho množstva ruskej ropy. A potom je tu samozrejme Rusko. Na Ukrajine, už dávno pred inváziou, mnohí cítili, že ich krajina je zapojená do boja o prežitie, proti plánom vodcu Kremľa. Od roku 2014 už v bojoch s Ruskom, podporovanými separatistami na východe Ukrajiny, zahynuli tisíce ľudí.
Rastúce ceny potravín, energie a takmer všetkého – spôsobujúce bolesť naprieč kontinentami a do značnej miery poháňané prerušením zásobovania vojnou – sú ďalšou zmenou, aj keď možno menej trvalou. Vysoká inflácia, agónia znepokojivo známa tým, ktorí prežili energetické šoky v 70. rokoch, je späť ako bežný pojem. Niektorí ekonómovia varujú, že „stagflácia“ – škodlivá kombinácia vysokej inflácie a prepadu ekonomického rastu – by sa tiež mohla vrátiť ...
Čo teda ďalej?
