Poďme spolu do rozprávky. Žil raz jeden švárny princ a jedna krásna princezná. Princ prebodol draka, princezná sa doňho zaľúbila a bola svadba. A mali malého princa a princeznú. Potom všetci žili šťastne, až kým nepomreli a rozprávky bol koniec.
Presne takúto rozprávku som si predstavovala jedného augustového dňa, v krásnych bielych šatách na zámku v Topolčiankach. Bolo to úplne ako v tej rozprávke. Takmer presne do roka a do dňa sa nám narodila krásna princezná. A tu sa všetky rozprávky končia, takže nebolo jasné, ako to má byť ďalej. Teraz už rozumiem, prečo rozprávky ďalej nepokračujú - ono princezná po mnohých nevyspatých nociach už taká krásna nie je a prežiť to všetko v zdraví môže byť náročnejšie ako zabiť draka.
Naša rozprávka po 10 rokoch skončila rozvodom. V podstate s dobrým koncom – ako partneri sme síce zlyhali, ale ako rodičia sme to ustáli a robíme všetko pre to, aby naša dcéra mala mamu i otca.
Na Slovensku končí rozvodom asi 12 000 manželstiev ročne. A viac ako 60% z nich má deti - to znamená okolo 7000 rodín s neplnoletými deťmi sa ročne rozpadne. Mnoho rodičov si nájde nového princa alebo princeznú a začne sa voľné pokračovanie – Zošívaná rodina.
Avšak to už je úplne iný príbeh - pestrejší. Okrem nového princa a princeznej je tu množstvo hlavých postáv z prvých rozprávok - deti, pôvodní partneri, starí rodičia, kamaráti. Až je zrazu celkom plno a nastáva úplne iná dynamika.
Napriek tomu, že v zošívaných rodinách žije stále viac a viac detí, dostupnosť informácií a rád je veľmi obmedzená. Pritom množstvo rodín prechádza rovnakými situáciami a často robí rovnaké chyby. Často som premýšľala, čo sú tie podstatné faktory, vďaka ktorým bude pokračovanie dobré a nie ako Horúce strely 5.
Práve preto som sa rozhodla začať písať blogy a pomáhať zošívaným rodinám, aby sa vedeli lepšie pripraviť a zvládnuť rôzne situácie. A tiež, aby naše okolie lepšie chápalo, čím prechádzame a zbúrali sme rôzne predsudky spoločnosti o nevlastných mamách a otcoch.
V svojich blogoch budem veľakrát používať výrazy ako nukleárna rodina a zošívaná rodina. Poďme si najprv definovať, čo ktorá znamená.
V nukleárnej rodine žije otec, matka a ich biologické dieťa / deti. Niekedy sa používa aj pomenovanie pôvodná rodina.
Zošívaná rodina je taká, do ktorej prídu dvaja partneri, kde jeden z nich alebo obaja majú deti z predchádzajúceho vzťahu. To znamená, že sa zmiešajú dve rodiny pod jednou strechou. Hovorí sa jej tiež zmiešaná, nevlastná alebo patchworková rodina.
Aké sú teda tie najčastejšie mýty o zošívaných rodinách?
Mýtus číslo 1 – Život v zošívanej rodine sa nelíši od nukleárnej rodiny
Je to jeden z najväčších mýtov, preto sa pri ňom pristavím trošku viac.
Život v zošívanej rodine má úplne inú dynamiku ako prvé manželstvá a rodiny a toto poznanie často spôsobuje veľkú frustráciu. Každý predsa chce „normálnu“ rodinu.
Začnime od rolí v rodine - kým rola biologickej matky a otca je relatívne jasne definovaná, akú úlohu má nevlastný rodič stále nie je veľmi zrejmé. V minulosti väčšinou vznikla zmiešaná rodina vtedy, keď sa jeden z rodičov znovu oženil (alebo mama vydala) po smrti druhého rodiča. Nevlastný rodič hral teda aktívnu rolu v starostlivosti i pri výchove dieťaťa. Dnes však zmiešané rodiny vznikajú väčšinou po rozvode, kedy obaja biologickí rodičia aktívne zostávajú v životoch detí. Čo je teda rola nevlastného rodiča? Tu by som vás chcela zastaviť a položiť otázku inak: Akým nevlastným rodičom chcete byť konkrétne VY? Ako to vyzerá v praxi – kam chcete zasahovať a kde už nie, na čom sa chcete podieľať a na čom už nie? Ako to vidí Váš partner?
My sme si túto domácu úlohu nesplnili a obaja sme mali úplne odlišné očákávania od role nevlastného rodiča. Kým ja som preferovala kamarátsku rolu k partnerovým deťom a to isté som čakala aj od partnera v prístupe k mojej dcére, on chcel mať aktívnu úlohu vo výchove a to isté čakal aj odo mňa. Obaja sme boli frustrovaní, že partner neplní naše očakávania – avšak zabudli sme si ich vopred povedať.
V nukleárnej rodine usporiadanie závisí výhradne od partnerov, avšak do zmiešanej rodiny vstupujú aj exmanželia (druhý biologický rodič dieťaťa), ich noví partneri a prípadne aj ďalšie deti. Zorganizovať rodinnú dovolenku je náročnejšie ako Spartakiáda.
Ešte komplikovanejšie môže byť zladenie predstáv o režime / výchove detí so všetkými stranami. Niektoré z detí s vami žijú väčšinu času, iné chodia len cez víkendy a prázdniny. Zároveň deti prichádzajú s určitými zvyklosťami a pravidlami z „druhého“ domova.
Jeden fakt by však mal zostať rovnaký ako pri prvej rodine – najdôležitejší je vzťah partnerov medzi sebou, pretože tento vzťah určuje fungovanie celej rodiny. Prečo to zdôrazňujem? V zošívanej rodine vzťahy vznikajú v inom poradí – vzťah s deťmi vznikol skôr ako vzťah s partnerom. Keď sme s partnerom spolu začali chodiť, s dcérou som mala už 6 ročný, veľmi pevný a blízky vzťah. Bola pre mňa pupok sveta. A zrazu som mala dať vzťah s partnerom na prvé miesto. No poviem vám úprimne, nešlo to. Boli sme my s dcérou jedna jednotka a partner na druhej koľaji. Mala som výčitky voči dcére, že už nebude stredobod môjho vesmíru. Zabudla som na to, že náš vzťah dáva deťom vzor do budúcnosti pre ich vlastné vzťahy a ja jej dávam vzor úplne špatný.
Život v zošívanej rodine je proste iný, dynamickejší. Vykašlite sa na ideálnu predstavu o pôvodnej rodine a skúste sa spolu rozprávať o predstavách, aký chcete mať život vo vašej rodine. Ako to bude vyzerať?
Mýtus číslo 2 – Nevlastné deti musíš mať rád ako svoje biologické deti
A nedaj bože, ak to tak nie je! Veď si vedel / vedela, že ideš do vzťahu s partnerom s deťmi! Čo si to za človeka, keď ich nemáš rád ako vlastné? Počuli ste takéto dobre mienené rady už niekde? Ja veľakrát.
Mať niekoho rád automaticky neznamená mať rád všetkých jemu blízkych ľudí (o čom by potom boli vtipy o svokrách?). Keď sa narodí dieťa, biologický rodič s ním už 9 mesiacov buduje vzťah. Ešte kým je bábatko v bruchu, rodičia sa s ním rozprávajú, spievajú, nakupujú výbavičku. S deťmi partnera vás na začiatku spája iba to, že máte radi ich rodiča. Je prirodzené, že sa láska nevyvinie automaticky, ale trvá určitý čas, kým sa vzťah vybuduje.
S týmto mýtom bojujú hlavne nevlastné mamy. Ženy by predsa automaticky mali mať rady všetky deti. No, nie je tomu tak a je to v poriadku.
Zbytočné výčitky svedomia, že nemám (a asi ani nebudem) mať partnerove deti rada ako vlastné akurát ničia pohodu v rodine. Vzťah s deťmi predsa môže byť dobrý a stáť na iných základoch ako láske, napríklad porozumení, spolupráci a vzájomnom rešpekte, ale napríklad aj na možnosti byť sám sebou.
Ochota budovať ho a vkladať energiu do funkčného vzťahu je oveľa dôležitejšia ako riešiť, či deti partnera mám alebo nemám rád.
Vzťah je ako maratón, nie beh na krátku trať.
Aké sú vaše obľúbené mýty? V budúcej časti mám pre vás pripravené ďalšie tri, nájdete ich TU.
Prihláste sa na odber mojich blogov, aby vám žiaden neušiel.
Pekný deň!
P.S. viac informácií o zošívaných rodinách nájdete na www.zosivanerodiny.sk
Ak si chcete prečítať o nejakej konkrétnej téme alebo problematike v zošívaných rodinách, napíšte ju prosím do komentára.
