„U tatina upratovať nemusím, ja sa chcem presťahovať k nemu!“. Túto vetu vyriekla moja dcéra, keď mala asi 5 rokov. Boli sme pol roka po rozvode a učili sme sa s exmanželom žiť v novom usporiadaní. Zatmelo sa mi pred očami, krvi by sa vo mne nedorezal a už som videla ako jej balím veci a mávam na rozlúčku. Keď som sa asi 10 krát zhlboka nadýchla a videla znovu jasne, pochopila som, že dcéra sa nikam sťahovať nechce. Iba sa jej nechce práve upratovať a podvedome vytušila, že táto veta zaberie.
Po rozvode rodičov žijú deti viac menej v dvoch domácnostiach (za predpokladu, že obaja rodičia majú záujem zostať v živote detí). Usporiadanie v každej z nich závisí od rôznych faktorov – životná úroveň rodiča, či žije sám alebo s novým partnerom a prípadne sú v domácnosti ďalšie deti. A tiež od toho, koľko času dieťa v oboch domácnostiach trávi (striedavá starostlivosť, víkendy...). Ak k vám dieťa chodí len každý druhý víkend, budete mať pravdepodobne iné pravidá a nároky (napríklad na pomoc v domácnosti), ako keď u vás doma väčšinu času žije.
Ak máte s expartnerom dobré vzťahy, do určitej miery viete rozdiely v prístupe minimalizovať. Keď naša dcéra skúšala podobné výroky ako na začiatku článku, vždy sme si s jej tatom zavolali a dohodli sa, čo s tým. Takisto sme spolu riešili základné hodnoty, ku ktorým dcéru chceme viesť. Snažili sme sa hovoriť jedným hlasom, aby dcéra nemala zmätok.
Čo však s tým, ak sa s expartnerom dohodnúť neviete? Nie ste v tom sami, mnoho párov po rozvode nevie nájsť spoločnú reč. Je to normálne - keby vedeli, tak sa možno nerozvedli 😊.
V prvom rade odporúčam akceptovať, že to tak je a zmieriť sa s tým. Len veľmi málo viete ovplyvniť, ako to v druhom domove vyzerá. Rozčuľovať sa nad tým, že mama alebo tato deťom dovolí viac ako vy nemá zmysel. Iba vás to oberie o energiu (mohla by som o tom zoširoka hovoriť). Každý má právo na domov podľa svojich predstáv, aj keď sa nám to nepáči.
Vysvetlite deťom, že mama a tato robia, čo najlepšie vedia, ale z rôznych dôvodov majú doma iné pravidlá. A deti ich musia dodržiavať.
Deti sa s rôznymi pravidlami väčšinou veľmi dobre popasujú. Samozrejme, hneď po príchode k vám môže byť fajn im ich pripomenúť, lebo u druhého rodiča legitímne zabudli, že taniere zo stola treba po sebe odniesť. Alebo ich mať napísané niekde na viditeľnom mieste.
A niekedy to deti iba skúšajú. Testujú hranice, sú to predsa deti.
Do našich životov po čase pribudli noví partneri a deti, takže udržať úplne rovnaké pravidlá šlo naozaj len do určitej miery. Ale sústredili sme sa na to, ako to urobiť čo nejjednoduchšie pre deti.
Pár rád a tipov, ako to zvládnete.
Na pravidlách sa dohodnite s novým partnerom. Bavte sa o tom, čo je pre vás dôležité a prečo. Ak sa neviete dohodnúť, radšej sa rozprávajte o hodnotách, ktoré máte, ako trvať na konkrétnom pravidle. Napríklad namiesto: „deti vždy musia dojesť, čo majú na tanieri“ povedzte, „je pre mňa dôležité, aby sa deti naučili vážiť si jedlo“. Určite ľahšie nájdete vhodné pravidlo.
Deti potrebujú vidieť jednotu medzi vami – schopnosť dohody je niekedy dôležitejšia ako pravidlo samo.
Biologický rodič má hlavne na začiatku väčšiu autoritu. Je lepšie, ak pravidlá prezentuje deťom on, v prítomnosti nevlastného rodiča. A dá mu právomoc vyžadovať plnenie toho, čo ste sa dohodli.
Nikdy nekritizujte pravidlá druhého biologického rodiča. Deti to budú vnímať ako kritiku rodiča samotného a akurát to naruší váš vzťah. Mama a otec sú v očiach detí hrdinovia – aj keď o nich nemajú záujem.
Sústreďte sa na vysvetlenie, prečo sú tieto konkrétne pravidlá najlepšie pre vašu domácnosť.
Zamyslite sa, čo vám dieťa vlastne hovorí. Za vetou: „u taty nemusím upratovať“ môže byť všeličo. Pocit, že do vašej novej rodiny nepatrí alebo sa cíti nevypočuté; manipulácia, že sa mu práve teraz nechce upratovať. Alebo ani samo nevie, iba sa v celej situácii necíti dobre.
Zvážte, ktoré bitky za to stoja. Keď si pomyslím, koľko času a energie a konfliktov ma stálo pravidlo: „Na gauči sa neje“, dávno by som sa na to vykašlala. A užila si filmové večery s pizzou a chipsami. Radšej by som ho vymenila za: „Kto natrúsi na gauči, vysáva.“
Ušetrenú energiu by som využila na hodnotové otázky, cez ktoré nejde vlak alebo na zábavné aktivity s deťmi.
V rodine nikdy nevyhrá iba jeden alebo neprehrá iba jeden. Vždy buď vyhrajú alebo prehrajú všetci. Čo je pre vás naozaj dôležité?
Zvládnuť rozdielne pravidlá nie je jednoduché. Hlavne na začiatku. Pamätajte, že všetci musíme prejsť svojimi fázami budovania rodiny (viac informácií TU).
A zlaté pravidlo zošívaných rodín – berte to s nadhľadom. Ak nejde o život, nejde o nič.
Pekný deň.
P.S. ak potrebujete poradiť, neváhajte sa pridať do FB skupiny alebo mi napíšte na maria@zosivanerodiny.sk
