Len tak ...

Vždy keď si na teba spomeniem, musia to všetci vedieť. Buď sa začnem usmievať alebo mi je do plaču. Podľa či myslím na to, keď sme boli spolu, alebo na to, že nikdy spolu nebudeme.Vždy keď zaspávam myslím na teba. Na to, aké by to bolo, keby si ležal vedľa mňa, keby som mohla zaspávať v tvojom objatí.Vždy keď sa mi o tebe v noc sníva, zobudím sa a chce sa mi plakať.Pri tebe strácam samu seba. Strácam a zároveň nachádzam. Inú ako som bola predtým, a zároveň, stále som to ja. Možno o niečo lepšia, zrelšia, dospelejšia. Ale stále nestrácam svoju detskosť, hravosť. Veď inak by som nepísala toto. Chvíľu sa cíti akoby ma malo roztrhnúť a o chvíľu zase spievam a tancujem. Na to mi stačí aby si sa usmial. Ani nevieš ako mám rada tvoj úsmev, najmä to ako sa na mňa pri tom dívaš. Vtedy mám pocit, že ma máš rád. Naozaj rád.