Operu som považoval za čosi niečo nudné pričom sa dobre spí a z čoho, pokiaľ sa nenaučím po taliansky nebudem mať nič. Po prvom predstavení, na ktoré ma moja drahá polovička zobrala som zmenil názor.
Prvé predstavenie, ktoré som videl bola Tosca od Giacoma Pucciniho. A bol som sám prekvapený, že v aj v opere sa môže spáchať vražda, samovražda a aj poprava zastrelením. Táto opera vzbudila vo mne záujem o tento žáner a o tento druh kultúry. Určite to bolo aj tým, že som bol na dobrej opere, ako na prvom predstavení. A to je dôležité. Aj svetoznámy tenorista Placido Domingo, si myslí, že na prvú operu treba ísť bez predsudkov, napríklad takých aké som mal ja a dôležitý je výber tej prvej.
Domingo ako prvú odporúča Bohému, druhú Carmen a napokon Aidu od Verdiho. Z týchto dvoch som videl zatiaľ iba Carmen. Nedávno som si bol pozrieť Figarovu svadbu od Mozarta a spolu so svojou partiou (boli sme piati) a urobili sme si pekný večer.
Takže všetkým, ktorý sa boja ísť na operu, tak nech prekonajú strach a vyberú sa veď aj naše národné divadlo má zaujímavý repertoár. Takže vybrať si tú svoju a šup do divadla. A čo sa týka tej taliančiny: učiť sa ju nemusíte, je tam titulkovacie zariadenie, takže všetkému aj neTalian porozumie.
