Tuf je prírodný kameň vysoko poréznej štruktúry. Asi pred 80 rokmi objavili, že vysokohorské rastliny sa v ňom prekvapivo dobre cítia. Tieto ojedinelé rastliny sa totiž snažily vyzdvihnúť spomedzi skaliek, aby ich ostatné rastliny neutlačili, poprípade aby boli umiestnené na osobitom mieste a bola im venovaná zvláštna pozornosť. Z tufu vyrobené pitné koryto, alebo staré umývadlo dnes už len tak ľahko nezoženiete.
Avšak hypertufa ho môže dokonale nahradiť a navyše jeho výroba je celkom jednoduchá. Môžeme z neho vyrobiť napodobeninu kamenného koryta, alebo si z neho môžeme vytvoriť svoju vlastnú skalu.
Výhody hypertufy:
Na vytvorenie koryta potrebujeme veľký kus tufu, v tomto rozmere je pomerne zriedkavý a navyše aj veľmi drahý.
Materiály potrebné na výroby hypertufy sú ľahko dostupné a relatívne lacné.
Použitím hypertufy si môžeme pre svoje skalničky vyrobiť nádobu ľubovolnej veľkosti, ktorá bude omnoho ľahšia, ako nádoba rovnakých rozmerov z betónu.
Suroviny: piesok, rašelina alebo kompostovaná kôra, cement (používame vždy čerstvý cement, nie starý, inak bude výrobok málo pevný)
Návody
Podiel zložiek môžeme meniť podľa toho, na vzhľad ktorého kameňa chceme, aby sa hypertufa podobala.
Vápenec: 1 diel piesku, 1 diel cementu, 1 diel rašeliny alebo kôry. Ja osobne mám vyskúšanú túto verziu.
Pieskovec: 5 dielov piesku, 2 diely cementu, 3 diely rašeliny alebo kôry.
Tuf: 1 diel piesku, 1 diel cementu, 2 diely kôry alebo rašeliny. Prípravou tejto kombinácie získame veľmi porézny materiál, ktorý sa značne podobá na tuf, avšak počas mrazov môže ľahko dojsť k jeho poškodeniu. Ak chceme výrobok umiestniť vonku, tak túto variáciu radšej nepoužime miestniť vonku, tak túto variáciu radšej nepoužime.
Miešanie a príprava
Počas prípravy sa oplatí použiť rukavice (gumené rukavice), a aby sa zabránilo vdýchnutiu cementu,
dokonca aj masku. Zvyčajne môžeme prísady podľa vybraného receptu okamžite zmiešať, takrečeno priamo z „vreca”, avšak ak je piesok vlhký je potrebné ho najprv vysušiť.
V nádobe na sucho zmiešame všetky potrebné prísady podľa konkrétneho návodu a potom opatrne pridávame vodu, aby vznikla hmota, ani suchá, ani príliš mokrá. Keď je zmes dostatočne spracovaná, môžeme ňou vyplniť formu.
Formy môžu byť:
2 plastové nádoby rôznych veľkostí: oplatí sa ich namazať trochou oleja, alebo ich vyložiť fóliou, aby sme už hotovú rašelinovú cementovú zmes, mohli ľahko vybrať z formy,
z dreva vyrobené formy: oplatí sa ich zmontovať tak, aby ich bolo možné jednoducho rozobrať,
čokoľvek, čo neľutujete rozobrať, roztrhať: krabica od mlieka, kartónová krabica, atď.
Ak už sú formy naplnené zmesou trochu nimi zatrasieme, aby sa prípadné vzduchové bubliny dostali na povrch. Následne vtlačíme do hmoty vnútornú formu (vytvorí priestor na vysadenie kvetín) a zaťažíme ju väčším kameňom. Ak chceme mať v kvetináči aj odtokové otvory (v prípade exteriérových kvetináčov je to bezpodmienečne nutné!) do spodnej časti vložíme jeden, až dve krátšie paličky. Otvory je možné vyvŕtať aj dodatočne.
Formy vyplnené rašelinovou cementovou zmesou zabalíme do fólie, a necháme ich vysušiť na slnku. Počas 1-2 dní ztuhne natoľko, že fóliu môžeme rozbaliť. Najprv vyberieme vnútornú, následne vonkajšiu formu. V prípade, ak sme zatiaľ nevytvorili odtokový otvor, teraz máme možnosť do výrobku vyvŕtať dieru. Po vybratí z formy môžeme povrch výrobku zdrsniť drôtenou kefou, čím dosiahneme rustikálny charakter. Naopak, ak chceme získať hladký povrch, obrúsime povrch pomocou šmirgľového papiera. S výsadbou kvetín sa oplatí počkať pár týždňov (v závislosti od veľkosti výrobku), aby kvetináč úplne vyschol.
Tu môžete vidieť konečný výsledok:
Formy môžeme ľubovoľne kombinovať, napr. zmesou môžeme obaliť starú misu, naplniť gumenú rukavicu, atď…Neváhajte, vyskúšajte! Na terase, či v byte nemusíme mať iba čínske plastové kvetináče…
