Alebo mám už len zahmlené spomienky a dobre si na tie ostatné sťahovačky nespomínam? ;)
Veľa vecí sme však tentoraz robili po prvýkrát.
Po prvýkrát sme sa sťahovali do vlastného priestoru na bývanie.
1X sme šoférovali po Bratislave.
1X sme robili nákup v Hornbachu.
1X sme maľovali.
1X sme si kupovali práčku a kosačku.
1X sme použili navigáciu.
1X sme si vybili baterku v aute v pôvodný plánovaný deň sťahovania (vždy myslíte aj na parkovacie svetlá!)
1X sme si kúpili nabíjačku na baterku auta.
1X sme zistili, že nevieme vybrať baterku z auta.
1X sme s pomocou kamarátov vybrali baterku z auta.
1X som o 02.00 v noci umývala podlahu v byte.
Prvýkrát som asi 200X vyšla hore a dole po schodoch so sťahovacími krabicami.
1X som sa tri dni cítila ako bezdomovec, keď sme spali na matracoch, extrémne vyčerpaní a zavalení bordelom.
1X som bola vďačná za miesto na sedenie vo vlastnom bývaní.
1X som bola strašne šťastná, že sme trafili autom do IKEA.
1X som sa tešila z nákupu v Lidli, lebo sme minerálky nemuseli vláčiť v rukách, ale mohli sme si ich odviezť autom.
1X som ocenila krovinorez
Bolo to jedno z fyzicky najnáročnejších období, keď človek nič nestíha, je v strese a polovica vecí nevyjde podľa plánu. Viackrát som minulý týždeň zažila momenty, počas ktorých som si jednoducho chcela ľahnúť na podlahu a na všetko sa vykašľať. Keď bola 01.00 hodina ráno, ja som nosila 50-tu krabicu z bytu, extrémne fúkalo a veci mi z krabíc lietali pred vchodom….človek si nie je istý, či je lepší zúfalý smiech alebo plač…, a nakoniec začne pochybovať, či to vôbec stojí zato.
A tak som sa včera pozerala na našu maličkú zarastenú záhradku, špinavé okná, preplnené izby krabicami a taškami a závidela susedov pokoj, krásny upravený dvor a kompletnú zariadenosť izieb. A hneď ma to zasiahlo, ako blesk z jasného neba. Citát, ktorý vidíme v dnešnej dobe všade, ale stále naňho zabúdame.
DÔLEŽITÁ JE CESTA, NIE DESTINÁCIA.
A tak som sa zasmiala sama na sebe a kompletne sa prestala stresovať, ponáhľať sa a porovnávať. Všetko chceme mať hovoté, všetko chceme vedieť, mať, dosiahnuť, zarobiť, zbohatnúť a mať pokoj
Pokoj od čoho? Od života? Vždy, vždy, vždy to bude o ceste. Tá trvá, tá nás učí, tá prináša nové skúsenosti. Aj keď sú veci, ktoré robíme po prvýkrát stresujúce a náročné, sú aj veľmi zábavné, poučné a často vzrušujúce. Veci, ktorí ostatní berú ako samozrejmosť (neviete si predstaviť ako sme sa tešili z umývačky riadu), nám prinášali veľký úsmev na tvári a radosť v očiach. A o tom to je.
Naučili sme sa zvládnuť jednu úlohu za druhou a nemyslieť na všetko, čo nás ešte čaká. Ocenili sme prítomný okamih, zistili sme, koľko sa toho dá stihnúť za jeden deň a skonštatovali, že spolu sme celkom dobrý tím.
Je to o tom držať 1X valček v ruke, zašpiniť sa, robiť si čiapky z novín – nie o vymaľovanej izbe.
A na to nesmieme prestať myslieť, inak sa nikdy neprestaneme hnať za výsledkami, ktoré nakoniec tvoria takú maličkú časť nášho života.
