No ako by to mohlo byť inak, keď všade, kde sa pohneme nás obklopujú rýchle občerstvenia, voňavé trojuholníky pizze, fornetti, presladené bubličaje a slovo fast-food poznajú aj ľudia, ktorí sa po anglicky nevedia ani len predstaviť. Kde-tu vznikne nejaká fit reštaurácia alebo raw reštaurácia, v ktorej nám to až tak veľmi nechutí alebo zaplatíme dvojnásobok. Jednoducho žiť zdravo, chutne, šťastne, šťavnato a spokojne sa nám nezdá v 21. storočí až také jednoduché.
Začneme s tým bojovať a študovať jednu diétu za druhou. Táto časť nie je ani taka zložitá. V každom kníhkupectve je v políčke best-sellerov minimálne 20 rozličných spôsobov ako na to: Surová strava. Zbohom pšenica. Zbohom mäso. Jedzme len mäso. Jedzme ako mnísi (nejedzme). Cvičme ako väzni. Cvičme ako maratónci. Cvičme ako Victoria Secret anjeli. Cvičme ako Cameron Diaz. Detoxikujme. Behajme. Cvičme v posilňovni. Posilňovne sú predražené a zbytočné – cvičme doma… A to je len taký krátky a stručný prehľad toho, čo mi napadne, keď sa povie zdravý životný štýl. Ku každej téze je nejaká antitéza a my sme zmätení, stratení a niekedy priam posadnutí skúšaním, čo z toho zaberá. A potom je tu ešte ten najhorší z najhorších – ten, ktorí sme si mysleli, že pominie, keď strigy z detstva prestanú v noci ožívať….
STRACH. Strach vôbec žiť. Mobily, mikrovlnky, cukor, stres, vzduch, plastové fľaše, pesticídy – to všetko je predsa toxické. Ako mám zdravo žiť v takom svete, kde ma toto všetko každodenne obklopuje? A tak sa bojíme: Čo mi tento koláč urobí, čo mi táto neprefiltrovaná voda spôsobí, akú chorobu dostanem, keď budem naďalej kupovať vajíčka z normálneho obchodu lebo na bio nemám? Čím viac čítame, študujeme, porovnávame a snažíme sa žiť, čo najzdravší možný život zisťujeme, že svet sa vlastne stal nebezpečným miestom pre žitie.
Nechceme žiť v takom svete. Sme frustrovaní, nešťastní, priberieme kilo a postupne zopár ďalších a v tom najsmutnejšom prípade z toho všetkého ochorieme.
Ale čo keby sme sa zamerali na to, s čím môžeme pracovať? Asi vás to veľmi neprekvapí, ale je to náš prístup. Nebojujme s chorobami, pokazeným svetom a fast-food reťazcami na každom rohu. Bojovať je únavné. Prihlásme sa za zdravie. Pestujme si ho, užívajme si ho, tešme sa z neho a šírme zdravý život všade okolo seba.
Dôverujme životu a sebe. Začnime od základov. Áno, sme bojovníci a niektorí z nás majú moc zmeniť veľké veci. Raz možno plastové fľaše v regáloch obchodov nahradia odľahčené sklenené fľaše, o niekoľko rokov možno budeme využívať len prírodné energie na pohon motorových vozidiel, dokonca sa možno budeme teleportovať a výpary z plynov nebudú znečisťovať vzduch, ktorý dýchame, ale teraz, DNES môžeme pracovať hlavne na sebe. Nestojí to peniaze, nepotrebujeme na to presviedčať svetové organizácie, nepotrebujeme nič, čo nemáme.
Možno len trochu ticha, samoty a chuti niečo zmeniť.
Strach nám nespôsobujú len veci zvonku. Veľmi usilovne pracujeme na tom, aby sme si strachy vytvárali sami. Bojíme sa byť sami sebou. Bojíme sa, že sa nebudeme dostatočne páčiť. Bojíme sa zmien. Bojíme sa následkov. Predstavujeme si tie najhoršie možné scenáre a bojíme sa týždne dopredu. Čo ak...
Bojíme sa, že nie sme dostatočne dobrí, že nie sme dosť atraktívni, vysokí, chudí, že nemáme dosť vlasov, že nikdy nebudeme úspešní... Obavy nám však nezaručia, že budeme lepšie pripravení. Neznamená to, že sa nám nič zlé nestane. Úroveň strachu sme v posledných rokoch povýšili nad všetky ostatné emócie. Postupne sa preto snažíme zredukovať počet vecí, ktorých by sme sa mohli báť. A tak sa náš svet zmenšuje a zmenšuje....
Zmeňme ten náš maličký svet a dovoľme mu, aby sa postupne zväčšoval. Tento proces je preňho oveľa prirodzenejší. Vyjadrujme seba tou najbezprostrednejšou možnou cestou; tou pri ktorej nás pošteklí vnútro a vieme, že sme sami sebou. Dôverujme sebe a zmyslu našej existencie. Verme, že žiť život je bezpečné. Žiť svoj život bez strachu je bezpečné. Strach nás dokáže pripraviť o toľko radostí. Znížme jeho vplyv na náš život na minimum. Aspoň tam, kde sme MY vo vedení.
Oslavujme ZDRAVIE! Nechajme plynúť všetko so všetkým, čo prísť má. Skúsme nemyslieť – zabávať sa, užívať si všetko, čo tento svet má pre nás pripravené. Všetko je tu pre nás. Pre mňa, pre teba, pre všetkých.
A viete, čo príde potom, keď sa ten náš malý svet uzdraví, bude pripravený vykuknúť z ulity a rozptýli sa? Bude pre nás úplne prirodzené vyzerať a cítiť sa dobre. Spojíme sa s našou podstatou, ktorá bola ukrytá pod váhou strachu. A zrazu budeme presne vedieť, čo máme robiť, čo máme jesť, čo máme piť, čo sa nám hodí...Stánok s občerstvením už nebude predstavovať útechu, ktorá na chvíľu zníži úroveň každodenných obáv.
Tvoje telo vie presne, čo potrebuje. Nezadus jeho hlas neustálym čítaním a študovaním, čo je preňho najlepšie.
Ja viem, že to celé môže znieť ako jedna veľká utópia. Ale ja som sa zo strachu ísť si vôbec ľahnúť, pretože sa možno zajtra nezobudím, dostala do stavu prijatia. Jediné, čo sa zmenilo odkedy som sa prestala báť, je dĺžka môjho kvalitného spánku.
