V poslednej dobe počúvam od kamarátok, ktoré majú deti v puberte, čím ich nas.ali tie ich "nešťastné" zlatíčka, čo zase vyviedli, ako odpapuľovali, kde sa aký mejdan v ktorej rodine konal, aby o tom kompetentní nevedeli, aké "divné" sú tie ich deti, lebo zrazu potrebujú byť zavreté v izbe, už nemajú potrebu túliť sa a spať v manželskej posteli, lebo tato je na služobke... ako brblú, keď ich urputne zaúčajú do tajov "ako viesť domácnosť" a popritom byť vyškerená ako lečo. Chceli by, aby sa im takéto veci nediali, aby sa nedajbože nerozčuľovali, lebo prídu z práce úplne vyflusnuté a na toto naozaj nemajú nervy. Riešiť neustále problémy s pubertálnymi deťmi. Och..
A teraz ako to vyzerá u nás.. Moje jediné dieťa, o ktorom ste mali možnosť podaktorí čítať dávnejšie, čím sme si "prešli" a myslím, že to bolo celé viac humorné ako vážne, má sladkých, ako ona hovorí, 14 a pol a sme najšťastnejšie na svete. Neviem si predstaviť, že mi dospeje, nikdy som si nevychutnala chvíle s ňou tak, ako teraz. Tie večery vonku na dvore s bytosťou, ktorá je ešte napoly dieťa a napoly dospelá, sú nezabudnuteľné. Všetko sa to v nej bije, hormóny v nej sú ako hurikán a ja, vnímajúc tú premenu, som za to prírode nesmierne vďačná. Ja som totiž sama ako napoly dieťa a napoly dospelá.. Rozhovory, ktoré prebiehajú medzi nami, nie sú o kritike, nepochopení.. naopak, ak má názor na vec ako dieťa, ukľudní ma to, ak ako dospelá, som až hrdá, lebo to má niečo zo mňa.. jasné, že sa pohádame do krvi, ale o 5 minút na seba pozrieme rovnakými očami a je po hádke.
Ja len že, preboha ľudia, zbadajte sa, koľkí ste robili väčšie hnusoby ako tie vaše deti, oni len kopírujú vás.. Ja som hrdá na tú moju "rozpoltenú" bytosť, viem, že je moja.. dokazuje mi to odjakživa.. ale zase, ja viem, že ju mám za odmenu.. :)
