Hanka je už veľká baba, chodí na gympel, učí sa jazyky a je šikula na šport. A strašne miluje svoju maminu. Až tak, že to chvíľami vyrážalo dych. Bolo krásne sledovať, ako sa taká hepa dokáže maznať aj v pubertálnom veku a na verejnosti. Nemala problém vypýtať si asi každých päť minút pusu. Áno, toto bolo milené. Typický príklad výchovy jedným rodičom. A typický jedináčik. Čo ma ale vystrašilo, boli reakcie mladej slečny, keď po jej mamine pokukovali muži. Okamžite sa zavesila na mamin krk, ako keby chcela dať všetkým najavo, že nik okrem nej na ňu nemá nárok. A zaklincovala to poznámkami, že všetci chlapi sú pijavice, ktorých sa ťažko zbavuje.
Nedalo mi to a keď sme zostali chvíľu bez detí, opýtala som sa jej, či sa jej to zdá normálne, že mladá takto reaguje. Opýtala sa ma, či si myslím, že u nás to bude iné. Vtedy som jej odpovedať nevedela, Sima mala osem a iné záujmy, ako riešiť nejakých maminých nápadníkov. Dnes je to samozrejme o inom:)
Vtedy mi porozprávala, že vždy bola u nej prvoradá dcéra. Až do takej miery, že aj keď si našla priateľa a mladej sa nepáčil, rozišla sa s ním. Skončila takto aj svoj posledný 9 ročný vzťah a z rozchodu sa dávala dokopy ďalšie 3 roky. Lenže Hanka za tie 3 roky vyrástla, našla si svojich priateľov, záujmy a na maminu jej zostávalo čoraz menej času. Mamina zistila, že dcéra jej dospieva. Začalo sa pre ňu obdobie výčitiek, smútku a beznádeje. Keď sme sa v posledný večer pred odchodom lúčili, odtiahla ma bokom a chcela odo mňa počuť, že ja podobnú chybu neurobím. Že ja budem robiť všetko preto, aby sme šťastné boli obe.
Chcem ti Magdi povedať, že sa strašne snažím a potrebujem držať palce.