Spoznala na nej chalana. Bol najhlučnejší zo všetkých a v každom kole zvŕtal inú. Každá ho chcela. Len ona nie. Mala úplne iné predstavy o budúcom frajerovi. Hlavne teda nebude chľastať ako tento tu. A nebude na seba pútať pozornosť hlučným vybľakovaním.
No, ako inak, dali sa dokopy. Z výšky nič nebolo, lebo on nechcel. Dieťa na ceste, lebo on chcel. Ako inak pripútať k sebe babu, ktorá má aké-také ambície? Že na výšku? Načo? Aby sa tam niekde na intráku kur.ila s iným? Učiť sa angličtinu v zahraničí? Tak to prrrr, moja milá, ešte tam náhodou stretne nejakého chumaja a pokazí si život. Však iná kultúra a všelijaké ostatné veci.. A tak zostala s ním. Tehotná, vydatá a hlavne naivne šťastná.
Po prvom dieťati začal piť vo veľkom. Niekedy prišiel domov po vlastných, niekedy ho dovliekli kamaráti. Po dohováraní, vyhrážkach a odchodoch prišlo: "Buď liečenie, alebo rozvod".
No, ako inak, na to liečenie išiel. Chodila s ním do klubu, na výlety a nikdy neotvárala v debate minulosť. Čo tam po tom, že jej za hocičo vynadal do kráv, neschopných trúb.. Hlavne, že sa drží a nepije.
Po druhom dieťati začal popíjať nenápadne. Až keď mu našla schovanú fľašku v pivnici, vedela, že je zle. Na otázku prečo, dostala jasnú odpoveď. Keby ona nebola taká neschopná, keby rodičia, keby v robote...
A tak popíja dodnes. Vždy cez víkend, od piatku do nedele. Sem-tam z kresla zahučí: "Máš plný kôš, máš bordel v kúpelni, boha, snáď nemám tie hrnce ísť umyť ja.."
A ona? Drhne podlahu v kúpelni, vynesie smeti, umyje riad. Nie je šťastná, to nie, matne sa rozpamätáva na vlastnosti, ktoré mal mať jej frajer. Všetci už spia, zapne si v kuchyni rádio. V tom počúva hlas nejakej ženy, ktorá rozpráva príbeh, tak podobný tomu jej, až sa jej zastaví dych.
Tak toto je to psychické týranie?
