Na druhej strane, neviem byť "lepšia" mama, doma som nemala čo dobré odkukať....
Takže, o čo ide..: Sima celý minulý týždeň otravovala s tým, že chce, aby prišla jej naj kámoška Erika k nám. Že aby u nás spala z piatka na sobotu. Tak teda som si povedala, že fajn, po dohode s Erikinou maminou, v piatok sme si ju vyzdvihli.. Celá rozžiarená sa rozbehla po dvore, chytala naše 3 malé mačence so slovami, že ocko mal tú chorobu z mačeniec, ležal 3 týždne v nemocnici a mamina jej zakázala chytať ich. Aj som teda chcela niečo povedať, akože v dobrom, nech ich radšej nechytá, ale kokso, obidve boli úplne hotové, Simonka total happy, že Erika napriek zákazu drží 2 mačky hneď naraz v náručí a Erika so strašne pokorným pohľadom, že jej to dovoľujem a nič nehovorím... Šak som aj chcela, ale na buzeráciu sú predsa rodičia, tak som ich nechala. Veď chorobu mal jej ocko, nie ona... A nie z našich mačiatok. . .
Keď pobehali celý dvor aj celý dom, uvelebili sa v obývačke, chvíľu pozerali telku, chvíľu boli v spálni pri PC, chvíľu vonku, no chceli stihnúť naozaj všetko. Na večeru si rozkázali špagety s omáčkou, len som čumela, koľko Erika dokáže zjesť.. a myslím to v dobrom... Naša hviezda totiž oproti nej neje nič. A aj tak vyzerá. Rebrá jej trčia aj tam kde by nemali. Niekedy sa s ňou bojím ísť aj k lekárke, aby ma neobvinila, že jej nedávam jesť. Ale gény sú nevyspytateľné, ja som nebola v jej veku o nič lepšia..
Večer sme nakoniec zakotvili v obyvke na roztiahnutom gauči. Ja som si čítala knihu, tých 20 strán fakt neviem, o čom bolo, nedalo sa nepočúvať herečky, ako preberajú spolužiačky, chalanov, učiteľov..
Zrazu Sima vyskočila, odbehla, pribehla, odbehla, pribehla, plné ruky papiera a ceruziek. "Ideme hrať :-čo? - s kým? - kde? - čo robili? Chichúňali sa pri tom, jak choré vrany, na koniec mi dali prečítať tie výtvory. Skoro som odpadla. Vo 4. ročníku sa totiž budú učiť o oplodňovaní, ženských a mužských pohlav. orgánoch, takže to, čo som si prečítala, sa týkalo výlučne tohoto. Ako spolužiak so spolužiačkou pod lavicou oplodňovali si maternicu, ako ďalší spolužiak s ďalšou spolužiačkou v kine pichali mužský pohl.orgán do ženského pohl.orgánu, no sila... Mimochodom, Sima stále tvrdí, napriek všetkým možným mnou dobre mysleným vysvetľovaniam, že ona chlapa mať nechce, lebo si nenechá od hociakého paka oplodňovať maternicu. .
Skonštatovala som, že by mohli používať aj iné podstatné mená a iné slovesá, než len tie pohlavné. Nato som dostala parádnu odpoveď: "Mami, bože, máme 9 rokov, začína nám puberta, tak by si to mala pochopiť ".. No toto keby som ja povedala mojej mamine, takú schytám, že mi dá stena druhú. No, lenže ja som iná. Poznámky mojej najdrahšej beriem s nadhľadom, humorom, niekedy sa rozprávame ako najlepšie kamošky, malá hneď vypotí, že chlapi sú svine, ale keby neboli, kto by nás jedoval.. to má zrejme od mojej večne nespokojnej sestry. Keď nejakú hlášku utrúsi, presne viem, kto takým podobným štýlom hovorí a odkiaľ to má.
Inak, spali spolu v spálni, do polnoci debatovali, kto je do koho a kto do nich a ráno si nastavili budík na 7.00h aby náhodou o niečo neprišli. Som myslela, že ich odstrelím. Erika od nás odchádzala s plačom, smutná, že chce ešte zostať. Žiaľ, nedalo sa. Zastavili sme sa so Simou u našich.. Keď som im rozprávala práve toto, čo tu píšem, zase som bola ja tá blbá, že keby som nemala s nimi taký priateľský vzťah, tak si to nedovolia a podobne. No, ja si nakoniec aj tak myslím, že až taká zlá mama nemôžem byť, keď malá príde a povie, že ako dobre, že práve ja som jej mama a že som najkrajšia, mám super vlasy, super gate, tričko, že keď bude veľká, bude robiť presne to, čo ja, aj sa bude obliekať ako ja, kúpi si presne takú podprsenku ako mám ja, s tangáčmi si to ešte chce rozmyslieť, ale všetko iné chce mať také, ako mám ja.
Ja som to k mojej mame takto nikdy necítila. Skôr naopak..
