Naposledy som o tom rozmýšľala dnes, keď som dojedla a nevládala sa zdvihnúť zo stoličky. Ja totiž neviem normálne jesť. Jem hltavo, rýchlo a hlavne veľa. Aby mi to náhodou niekto nezjedol. Tým kvantom jedla, čo som schopná zkonzumovať naraz, by sa máloktorý chlap popýšil. Až na jednu kamošku, tá je tiež dobrá, asi má tiež blbú karmu.
Práve, keď som taká nevládna sedela na stoličke a nadávala si do nenažrancov nenažratých, napadlo mi, že som v minulom živote buď totálne hladovala, alebo som chudobným odmietala dávať jedlo a teraz takto trpím. Neviem si predstaviť, že by som bola vegetariánka. Ja totiž bez mäsa nevládzem existovať. Tu ma napadá, či som v minulom živote nechovala sliepky, alebo či som nedajbože nebola ja sliepka. Milujem kuracinu. Čo sa týka ryže, vyzerá to, že som rodená Číňanka, zemiaky som nejedla, ani nepamätám.
Takto podobne rozmýšľam aj vtedy, keď ma niekto najeduje. Asi sme si v minulom živote niečo nevysvetlili, tak to riešime. Môjho drahého sa dosť často pýtam, čo som mu kedy urobila, že ma vytáča? Jasné, že ma vždy ohromí nejakými strašidelnými historkami, napríklad, že som mu dala kedysi dávno urobiť obriezku, tak sa mi mstí..:)
Vždy, keď niečo vyvediem a mávam výčitky svedomia, dávam si predsavzatie, že už budem dobrá, nech mám tých hriechov do budúcna menej. Možno v budúcom živote vyfasujem super žalúdok, budem vedieť normálne jesť, možno zažijem krásne detstvo a hlavne, budem mať parádnu karmu..
