Lenže... na Záhorí máme starenku. (ocova mama) V sobotu som jej spolu so sestrou a jej dcérou, 19 r. Zuzu, urobila prepadovku. Akonáhle nás zbadala vo dverách, spustila: " Ná dzecičky, já sem vjedzela, že dojdete." No, však jasné, iné veci starenka vie, tak toto by nevedela? Zvedavá, poškuľujúc na našu Zuzu sa opýtala: " A Zuzanko, ty de máš dvojku?" Som jej to preložila, akože sa pýta, kde má frajera, skryté významy naša blondínečka ešte dobre neovláda. Zuzu jej povedala, pre istotu, že žiadneho nemá a nato starenka: " To je dobre, ani si nehledaj, to bys mjela na celý život enem oštaru." Och, ten pohoršený výraz našej Zuzu..:)
Starenka dobre nepočuje a tak naša ukričaná debata pokračovala v duchu zisťovania čo - to o našich najbližších. O sestrinom 17 r. synovi, napríklad. Starenka, tuším zvedavá len ohľadom frajerov a frajeriek, zisťovala, či už aj on má frajerku. S vyhýbavou odpoveďou sa zjavne neuspokojila a vystreľujúc zo stoličky zakričala: " Já vím, že má frajírku." Ty kokso, my to nevieme a naša starenka to vie? Vysvetlenie viac-menej parádne bolo: " Vím to, lebo on má taký ksicht." Jáááááááj? Jasné...
Z rúry vytiahla natvrdlú štrudlu a pchala ju do mikrovlnky. Keď som jej 5 krát zakričala, že ja teplú štrudlu jesť nebudem, lebo mi to akurát podráždi žalúdok, strašným pohľadom ma odrovnala: " Mňa budeš posúchat, já tam dávám aj tvrdý chléb, aj pagáčky. Oni ti tam zmjaknú a sú jak nové, no paráda táto mikrovlnka." No parádna štrudla, som nevedela, od kedy ju má, ale s vypätím všetkých síl a morbídnych myšlienok o tom, čo všetko v tej štrudle je, som ju zjedla. Popritom nám rozprávala, že to keď má ona teraz už tých 81 r., tak to sa číta odzadu. A tak má zase 18 r. Super. Spomínala nám, aká bola vtedy doba:" Já sem si mohla prebírat chuapcú, ja sem nescela malého, enem vysokého." Tak to sa trafila, ona totiž meria 130cm a stareček mal cez 2 metre. V tom sa začala smiať a hovorí:" Pamatám si to jak neska, Jan byl na poli, já hore značky v járku, no keby mňa tam mama našli, vycápe ma po holej, že by mňa to doneskajška ščípalo." No to už sme sa rehotali aj my..
Zuzu si spomenula, že má pre starenku maturitné oznámko, tak ho vytiahla zo zelenej kabelky, na ktorú mimochodom starenka celý čas nedôverčivo pokukávala, a podala jej ho. Starenka si prečítala všetky veršíky, najviac sa jej páčili tie, kde boli slová ako mať rád, láska atď.. Zrazu stíchla, podala mi to oznámko do ruky a hovorí: " Aničko, hento mi mosíš preložit, já nevím po nemecky." Pozerám a tam slovo "chaos". No vysvetlite jej to niekto. Ale skúsila som. Aj keď pozerala na mňa divne, ešte že vie hneď zmeniť tému. Rozprávala nám, že oco, keď sa narodil v stodole, bol koniec 2.sv.vojny a pestovali ho na rukách nemci. A potom, keď zase prišli "záchranári" rusi, tak ho pestovali tí. Záverečná veta na túto tému od starenky znela:" Proto je on taký pomýlený." Chúďa oco..
No, bolo super, nasmiali sme sa, starenka trochu pospomínala a keď sme sedeli v aute, pozrela som do spätného zrkadla a videla som, ako starenka jednou rukou kýva a druhou si utiera slzičky. Tak som jej zatrúbila, trochu ju myklo, asi sa zľakla, lebo tou druhou rukou už mi hrozila...musím k nej chodiť častejšie, má neskutočné ťahy a krásne spomienky...
