Útočia pekne pomaly a striedajú sa s detskými maniermi. Sú fakt nenápadné. Ale na mňa nemajú. Odhalujem ich priebežne. A nenápadne...
Simonkin opis stretnutia sa s nejakou blbou kamoškou, ktorú už nechce ani vidieť (a neriešte, že prečo, lebo ani ja som sa to nedozvedela,ale teda dôvod to musí byť závažný), no, prebiehal s menšími vsuvkami a poznámkami typu: jaké nechápačky? za každou vetou ty kokos a na znak absolútneho nesúhlasu zase zabudni.. To, že jej nemám skákať do reči, ani riešiť nebudem, lebo keď som to urobila, výchovne mi oznámila:" akože mami, ty žartuješ, ma nechaj dopovedať.." (no prepáč, že som si dovolila zasahovať do tvojho monológu). Ten slang je ohromný a ja už vidím seba, ako som machrovávala s každým novým slovíčkom..
Promenády po dome sú našou každodennou záležitosťou. Teda, ja iba ako divák. Popritom sledujeme, či už prsia zase trochu narástli, následne vyťahujeme a skúšame na našej modelke všetky moje podprdy (čo ak náhodou) a keď zase nič, prichádza sklamanie, otázky, že kedy už, moje chlácholivé slová, že veď sa dočká.. (lenže ona potrebuje vedieť presný dátum.. ááách)
Sima je malý bojovník, len niekedy nezvláda útočiace hormóny. Ako nedávno, keď prišla celá natešená, že má chlpy na nohách a aj inde. Taká je z nich natešená, že vyhlásila vojnu všetkým žiletkám, ktoré raz bude potrebovať. Keď som ju potom našla v kúpeľni, ako skúma holiaci strojček, vrhla sa na mňa so slzami na krajíčku a s obavami, ako sa jej chalani v škole budú posmievať.
A už zase bola na chvíľu moje malé pokakané bábo..
