Mala som krásnych 8 rokov, bola som tretiačka na ZŠ a jedného pekného dňa, keď prišla pre mňa ráno spolužiačka, s ktorou som chodievala do školy, som jej otvorila dvere s tým, že mi zmizla školská taška a preto teda nemôžem ísť do školy. A to som mala napísané aj domáce úlohy a bola som naučená na prírodovedu. A tak som zostala doma. Paráda, naši v robote, nikto na to nepríde. Vydržala som to týždeň, oblbla som našich, každý deň som si robila akože úlohy, potom rýchlo von.. Doobeda som stihla varovať susede novonarodené dvojičky Adamka a Evičku. Susede som nakecala, že máme poobedné vyučko, to isté som urobila aj s mojou tehotnou sestrou. Všetkých som hnusne klamala a bolo mi to jedno, dokonca by som povedala, že sa mi to náramne páčilo, ako mi sadli na lep. Po týždni prišla uplakaná mama, že stretla triednu a tá sa jej pýtala, či už som zdravá..
A takto ma odhalili. Cítila som sa dotknuto a urazene. Vyfasovala som dvojku zo správania, čím som sa zaradila medzi raritu školy, lebo takto skoro to ešte nikto iný nedokázal. Dokonca som bola na seba chvíľu hrdá, ale potom mi mama zakázala chodiť von s kamoškami, musela som sa doma stále učiť a dokonca mi mama začala kontrolovať žiacku knižku, aj domáce úlohy. A vymenila si s ocom zmenu v robote, tak ma tá hrdosť prešla. Niekto vtedy v škole povedal, že som na seba potrebovala upozorniť a dokonca, že som volala takýmto spôsobom o pomoc.. Ja si skôr myslím, že to ja som skôr pomáhala. Však tej susede, čo som jej deti varovala, sestre, keď som jej spoločnosť robila, celej tehotnej a nakoniec aj mame, lebo keď si vymenili tie zmeny v robote, aspoň nevidela oca, tým pádom bol doma kľud a tým, že mi musela kontolovať úlohy a moje odchody a príchody do a zo školy, som jej vytvorila pocit, že je starostlivá a milujúca matka..
Tak aká dvojka zo správania?
