V petícii, ktorou sa snažia o dosiahnutie takejto zmeny upozorňujú najmä na problémy súčasného prerozdeľovania hlasov pomocou prednostných hlasov a na nemožnosť kandidovania nezávislých kandidátov.
Na svojej internetovej stránke(http://www.nasazmena.sk/nasazmena/Preco.html) ponúkajú pár dôvodov, prečo by sa malo k takejto zmene pristúpiť.
V tomto blogu sa pokúsim na niektoré návrhy tejto skupiny reagovať.
„1.Každý kandidát bude mať rovnakú šancu na zvolenie:
Kandidát, ktorý je na 3 a 135 mieste kandidátky zrejme nemá rovnaké možnosti byť zvolený“
Prax ukázala, že tomu tak nemusí byť. Voľby do NRSR v roku 2010 potvrdili, že na mandát sa dá prekrúžkovať aj z posledného miesta na kandidátskej listine. Podľa zákona o voľbách do NRSR: „Ak však voliči, ktorí odovzdali platný hlas pre túto politickú stranu alebo koalíciu, využili právo prednostného hlasu, dostane najskôr mandát ten z kandidátov, ktorý získal najmenej tri percentá prednostných hlasov z celkového počtu platných hlasov odovzdaných pre politickú stranu alebo koalíciu.“ Najviac kandidátov, v počte 4, takto získalo mandát v strane SaS(Igor Matovič, Erika Jurinová, Martin Fecko a Jozef Viskupič) z celkového počtu 22 mandátov, ktoré pripadli strane. V Most – Híd taktiež 4 kandidáti (Peter Zajac, František Šebej, Ondrej Dostál a Peter Osuský) z celkového počtu 14. Za stranu KDH (Peter Gabura) SNS(Vincent Lukáč) SDKÚ(Ľudovít Kaník).
Tieto výsledky naznačujú, že je možné sa do parlamentu dostať aj v prípade, ak má kandidát na kandidátskej listine vyššie poradové číslo. Je však možné upraviť % potrebné na získanie mandátu a znížiť jeho hranicu, ktorá je dnes na úrovni 3%. To však nerieši problém partokracie („poslušnosť kandidáta strane“), ktorí sa táto skupinka snaží svojou petíciou a zmenami vo volebnom zákone dosiahnuť. Strany by si potom ešte viac dávali pozor na to, koho na kandidátsku listinu napíšu. To by úroveň partokracie paradoxne zvýšilo.
„2.Poslanec získa svoj mandát priamo od občanov a nie sprostredkovane cez politickú stranu, čím konečne dosiahneme slobodný výkon mandátu poslanca
3.Vytvorí sa možnosť kandidovať uchádzačom o mandát aj mimo kandidátky politickej strany”
Týmto by sa vytvorila jedna kandidátska listina so zmesou kandidátov rozdielnych politických ideálov, predstáv, charakterov a názorov. Na hlasovacom lístku by sa tak ocitli pod sebou konzervatívci a liberáli, ľavičiari a pravičiari, zástupcovia menšín ako aj tzv. patrioti/národniari. Keďže v NRSR je len 150 miest, šancu by tak malo len 150 kandidátov. Mnohí z nás už boli voliť, niektorí boli aj členovia volebných komisii. Zo skúsenosti môžem povedať, že väčšinou sa krúžkujú osoby v top 10 na kandidátskej listine(získavajú najviac preferenčných hlasov). Preto aj na takejto “nezávislej” kandidátskej listine by boli zvýhodnení tí, ktorí sú vyššie postavení. Ak by aj takáto strana získala 20 mandátov (10-12% voličskej účasti) boli by títo poslanci odkázaní opäť len na spoluprácu s inými stranami a dosiahlo by sa len to, že 8 poslancov by podporovalo vládnuce strany(nejaké zoskupenie musí vytvoriť vládnu koalíciu), 8 poslancov opozičné strany a zvyšní 4 poslanci by sa podľa „potreby“ priklonilo na jednu alebo druhú stranu.
“4.Spôsobí rovnomernejšie regionálne zastúpenie občanov v NR SR”
Najlepším spôsobom je zvýšiť počet obvodov na 150 (podľa počtu mandátov v NRSR), čím sa dosiahne najproporčnejšie rozdelenie regionálneho zastúpenie v parlamente. Je však otázne ako by dokázal jeden/dvaja poslanec/i za daný región presadiť jeho potreby na úrovni NRSR, pri počte ďalších 148-149 poslancov. Aj dnes je to tak, že poslanci z určitého regiónu zabúdajú na svoj pôvod a žiadnym spôsobom sa nesnažia pomôcť oblasti, z ktorej pochádzajú.
“5.Umožní voličom kombinovať hlasy kandidátom naprieč politickými stranami a nestraníckymi kandidátmi:
V praxi by to znamenalo, že do obálky môže občan zalepiť až štyri straníckej zoznamy vo voľbách do NR SR.”
Voľby v Slovenskej republike nie sú na takýto spôsob hlasovania zvyknutý. Môže sa to zdať ako nelogický argument ale ak si uvedomíme, že v žiadnych voľbách ešte takáto možnosť nebola, že všetky voľby na našom území používajú možnosť voľby len s jedným hlasovacím lístkom, mohlo by to vniesť do systému voľby viac neplatných lístkov ako je tomu dnes( vo voľbách do NRSR to bolo podľa Štatistického úradu až 29 180 neplatných hlasov). Vnieslo by to do volebného aktu viac chaosu a komplikácií.
Záverom je možné povedať, že takéto zmeny, navrhované skupinkou nezávislých primátorov, sú šité horúcou ihlou s tendenciou zaujať verejnosť, nie hľadať najlepšie možné riešenie. S hľadaním východiska majú v súčasnosti problém aj politológovia keďže tvrdia, že zmeny vo volebnom systéme sú síce žiaduce ale musí sa brať veľký ohľad aj na to, čo sa týmito zmenami dosiahne, ktorá strana získa alebo stratí po schválení takýchto návrhov, či to do systému volieb neprinesie väčší chaos a tým pádom nižšiu účasť na voľbách. Prax nám ukazuje, že ani kandidáti, ktorí sa do parlamentu dostanú z miest s vyšším poradovým číslom ešte nemusia priniesť do politickej situácie rovnováhu. Preto sa aj súčasná vláda skladá zo 4 politických strán a 2 politických subjektov(poslanci OKS a poslanci zo skupiny tzv. Obyčajných ľudí).
Politika je vecou kompromisov vzájomných dohôd ústupkov a vzájomného dialógu, na ktorého konci každý trochu stratí a každý trochu získa. Niekedy jedna strana viac ako tá druhá, inokedy zase naopak. Dovolím si preto tvrdiť, že by sme boli svedkami rovnakého osudu aj keby parlament tvorilo 150 nezávislých poslancov. Aj tu by sa vytvorili určité frakcie a zoskupenia, ktoré by boli nútené spolupracovať a z času načas urobiť kompromis a ustúpiť zo svojho predvolebného programu.
Z tohto dôvodu danú petíciu nepodporím pretože som presvedčený, že súčasný systém síce nie je najdokonalejší ale je to jeden z najlepších systémov, ktoré môžu v našich podmienkach efektívne fungovať a zmeny, ktoré skupinka nezávislých primátorov ponúka nebudú mať želaný efekt.
