S pitím a fajčením pokračujú, lebo vždy sa nájde príležitosť. Párty, stretnutie. Pokračujú, lebo sú znudení. Pokračujú, a sami občas nevedia prečo. A z „len tak" sa stáva „príležitostne" a z „ príležitostne" sa stáva „pravidelne".
Pokračujú, lebo vedia, že môžu. Vedia, že k cigaretám aj k alkoholu sa dostanú ľahko. Vedia kam ísť, ak ich chcú. Že občianske preukazy si od nich skoro nikdy nepýtajú. Že ak sa ich aj spýtajú, či majú 18, stačí povedať „áno" a viac sa nebudú starať. A ak by sa aj náhodou starali a nepredali by, vždy sa nájdu ochotní starší kamaráti.
Zväz obchodu a cestovného ruchu každoročne organizuje kampaň s názvom Na veku záleží. Tá má za úlohu vychovať predajcov tak, aby nepredávali cigarety mladistvým. Zväz túto kampaň považuje za úspešnú. Slovenská obchodná inšpekcia, ktorá robí kontrolu predaja tabakových výrobkov deťom má však iné výsledky. Podľa nej predajcovia predávajú takéto výrobky aj deťom, a v Bratislave sa porušenie zákona zistilo vo vyše 50% prevádzok. A to aj napriek tomu, že pokuty za predaj osobám pod 18 rokov sa pohybujú v rozmedzí 1000 až 2000 eur.
Pri mojom pokuse som zistila, že dievčaťu, ktoré má 14 rokov, predali v rôznych prevádzkach cigarety v 8 prípadoch z 10 a alkohol v 6 prípadoch z 10. Na otázku prečo sa neinformujú o veku, prípadne prečo si nepýtajú občiansky preukaz, mali rôzne odpovede. Nemajú na to čas, dievča nevyzerá mlado, nemôžu kontrolovať vždy každého.
Oni vedia, že by nemali fajčiť a piť. Vedia, že ich rodičia si to neželajú, vedia, že keď to zistia, sú sklamaní. Nahnevaní. Že príde krik, hromy a blesky, no každá búrka časom skončí. Vedia tiež všetko o škodlivosti, videli dosť anti-kampaní.
Napriek tomu fajčia a pijú. Majú 14 rokov. A my vieme, že pokiaľ bude platiť „nesmú, no tak ľahko môžu", nič sa nezmení.
